BRATISLAVA - Štát svoj záujem o veľkosť majetku občanov zdôvodňuje snahou o zamedzenie hospodárskej kriminality. „Na základe majetkových priznaní dokážeme zistiť, či občan získal majetok legálnou cestou a ľahšie odhalíme daňové úniky,“ tvrdí hovorca ministerky financií Peter Papanek.
Iný názor má Združenie daňových poplatníkov Slovenska. To pokladá majetkové priznania len za jednu z ďalších foriem prenasledovania a šikanovania občanov. „Namiesto zamerania sa na boj so skutočnou hospodárskou kriminalitou veľkého rozsahu, vymáhania veľkých daňových nedoplatkov a riešenia veľkých privatizačných škandálov a korupcie, sa štát opäť zameral na prenasledovanie bežných občanov,“ radikálne tvrdí združenie.
Obyvatelia Slovenska priznávali majetok už aj v roku 1993, 1996 a 1998. Naposledy podalo priznanie takmer 1,2 milióna ľudí.
„Majetkové priznania sme použili najmä ako pomôcku pri kontrole, ale aj v daňovom exekučnom konaní, pri povoľovaní úľav, dokladov a splátok. Pri jednotlivých fyzických osobách sme majetkový nárast sledovali, ale v globálnych číslach nie,“ povedal hovorca ústredného daňového riaditeľstva Miroslav Veselovský. (tk)
