Nie je náhoda, že „historický okamih“, ktorý podľa Viktora Orbána nastal po osemdesiatich rokoch od Trianonu, nadišiel v pravú chvíľu - niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami. Jeho reči, že zákon vytvoril „aj v právnom zmysle zväzok“ medzi časťami maďarského národa, majú zapôsobiť na voličov, ale cena, ktorú už za ne zaplatil, jeho šance na volebný úspech znižuje. Vpustenie Rumunov na maďarský trh práce je totiž argumentom, ktorý opozícia používa proti nemu. Prípadná nedohoda so Slovenskom by mala negatívny ohlas nielen v Maďarsku, ale aj Bruseli, ktorý nemohol prehliadnuť, že premiér Orbán sa pokúsil práve o to, pred čím Benátska komisia priamo vystríhala - aby vydávanie preukazov zahraničným Maďarom prezentoval ako politické puto medzi občanmi cudzích štátov a Maďarskou republikou.
Požiadavka premiéra Dzurindu, aby Slovensko bolo vyňaté z pôsobnosti maďarského zákona, je neaktuálna prinajmenšom z dvoch dôvodov. Prišiel s ňou pol roka po jeho schválení a prišiel s ňou ako predstaviteľ štátu, ktorý vo viacerých oblastiach poskytuje zahraničným Slovákom viac, ako dáva zahraničným Maďarom zákon maďarský. Jedinou schodnou cestou je preto dohoda o ustanoveniach zákona, ktoré sú pre Slovensko problémové, a nie vyňatie občanov republiky spod jeho pôsobnosti.
Bolo by naozaj paradoxné, keby obe krajiny skomplikovali svoju cestu do EÚ pre zákony, ktoré po prijatí do únie aj tak budú musieť podstatne upraviť. Európska únia totiž nepripúšťa zákony, ktoré sú voči jej obyvateľom diskriminačné.
