Voľby do Dolnej snemovne sa vo Veľkej Británii tradične spájajú s volebnou sústavou, založenou na väčšinovom systéme. Od roku 1949 tu fungujú výhradne relatívne malé, jednomandátové obvody, v ktorých sa vyberá do snemovne po jednom poslancovi. O tom, kto bude z viacerých možných kandidátov zvolený, rozhoduje veľmi dôsledná zásada relatívnej väčšiny získaných hlasov. Britská Dolná snemovňa je volená na päť rokov. Podľa väčšinového systému kreslo v Dolnej snemovni získa kandidát, ktorý vo svojom volebnom obvode získa najväčší počet hlasov. Strana, ktorá má v parlamente najväčšie zastúpenie, zostavuje novú vládu. Princíp relatívnej väčšiny je v Británii prísne viazaný na zásadu "jeden človek, jeden hlas" a na zákaz alternatívneho hlasovania. Systém malých obvodov spolu s mechanizmom relatívnej väčšiny podporujú personalizáciu volieb, ktorá ich redukuje na výber medzi dvoma kandidátmi a nádejou na najväčší počet hlasov. Tiež tradícia britského parlamentarizmu pôsobí dodnes: na hlasovacích lístkoch nesmú oficiálne kandidovať strany. Každý z kandidátov má na hlasovacom lístku k dispozícii päť slov, ktorými môže sám seba charakterizovať. Od 70. rokov majú volebné právo všetci občania Veľkej Británie, Írskej republiky alebo ktorejkoľvek členskej krajiny Spoločenstva žijúci vo Veľkej Británii, ktorí dovŕšili osemnásť rokov. Ženy môžu chodiť k volebným urnám od roku 1918. Jednou z kľúčových otázok prípravy volieb zostáva v Británii nominácia kandidátov. Podľa britskej ústavy musí prípadný kandidát okrem splnenia vekovej hranice 21 rokov zložiť volebnú kauciu 150 libier (ktorá prepadá, ak nezíska aspoň osminu hlasov), vyplniť prihlášku na registráciu s podpismi dvoch jeho navrhovateľov a zoznamom ôsmich ľudí, ktorí podporujú jeho kandidatúru. Hoci väčšinový systém nie je nevyhnutne spätý so sústavou dvoch strán, v britských podmienkach existuje také spojenie v takmer dokonalej a nepretržitej podobe. Voľby poskytujú väčšinu miest v Dolnej snemovni jednej strane. V duchu tradícií britského parlamentarizmu vedie táto skutočnosť nielen k ovládnutiu parlamentnej pôdy, ale aj celej vlády víťaznou stranou. Koaličné vlády sú v Británii výnimkou a designovaný premiér - vodca víťaznej strany - väčšinou zostavuje celú vládu výlučne z predstaviteľov vládnucej strany.