Ak úprimne veríte v Boha, ale kvôli sexuálnej náklonnosti k rovnakému pohlaviu máte obavy, že vám je vstup do nebeského kráľovstva odopretý a neviete sa s tým zmieriť, možno sa dáte prehovoriť, ak vám niekto sľúbi, že máte nádej. Je tu totiž človek – Reverend Sung Myung Moon, živý boh na zemi, ktorý tvrdí, že vám to umožní. Ako? Na základe svojich zvláštnych schopností, duchovného videnia vám vyberie ideálnu partnerku, požehná vášmu manželstvu a homosexualita je preč. Najprv ale musíte absolvovať rad prednášok a seminárov o tom, ako sa pramatka ľudstva Eva „vychrápala so Satanom“ a potom dala aj Adamovi, ako sa tento hriech smilstva dedil z generácie na generáciu a prenáša sa dodnes, samozrejme aj medzi homosexuálmi.

Do neba len s čistou krvou

Príčinou utrpenia človeka a všetkého zla vo svete je podľa kórejského miliardára žijúceho v USA nepochybne sex. Presnejšie sexuálna túžba a pôžitok. Čiže sex, ktorý je ešte niečím iným, než rozmnožovacou technikou. Svoju v poradí už tretiu manželku, ktorú si Moon zobral ako šestnásťročnú, o tejto svojej pravde zrejme bez väčších problémov presvedčil tiež.

Keď je už podobnými bludmi dostatočne nasýtená každá bunka vášho tela a nakoniec tomu uveríte, zaregistrujú vás ako člena Cirkvi zjednotenia, alebo pod hlavičku Federácie rodín za svetový mier a raj už máte na dosah. Kým doňho nadobro vojdete, treba si dať ešte urobiť testy na AIDS, lebo vstúpiť tam ako HIV pozitívny by znamenalo, že kvalita vašej krvi je pre nebo neprijateľná. Kvalita vášho srdca však nikoho nezaujíma.

Ak dopadli vaše testy O. K., vyplníte o sebe formulár, dáte sa odfotografovať a predĺžené ruky šéfa duchovnej mafie sa už postarajú o to, aby sa vaše materiály dostali na miesto určenia. Tisíce portrétov mužov a žien sa postupne zhromaždia a sobáš fotiek sa môže začať.

Odmietli ma hneď dve nevesty

Mojou prvou partnerkou, ktorú mi prorok Moon takýmto spôsobom prisúdil, bola deväťnásťročná dievčina z Poľska. Ja som mal vtedy dvadsaťdeväť a obrovskú vieru v to, že keď nášmu manželstvu požehná samotný Mesiáš, tak ma tento zázrak automaticky presunie do stáda stopercentných „heteráčov“, tak ako mi prisľúbené.

Slečna z poľskej dedinky si ale dovolila odmietnuť ma. Vraj som pre ňu príliš starý, aj keď na svoj vek vraj vôbec nevyzerám, ale… Svalovci z reklám na žiletky vyzerajú iste lepšie. Olympijský štadión v kórejskom Soule, kde som sa so svojou „partnerkou na večnosť“ stretol prvýkrát, bol plný takýchto sklamaných nešťastníkov.

Dlho som však smutný neostal. Snúbeníc i snúbencov, ktorí pri tejto sláve ostali na ocot, bolo viac, a tak zodpovední rozhodli, že si mám svoje „áno“ povedať so slovenskou vysokoškoláčkou, lebo sa pre ňu nikto lepší nenašiel.

Poznali sme sa pomerne dobre. Pracovali sme na rovnakých projektoch pre vytvorenie ideálneho sveta Pravých rodín, ale že som gay, to prehltnúť nedokázala. Moja transformácia na heterosexuála sa tak musela odložiť na neskôr.

Nasledujúce tri roky som v tichosti veril, že sa to predsa len podarí na ďalšej megašou Lásky nefalšovanej, ktorá sa mala odohrať vo Washingtone, D.C. Dovtedy som trávil čas predávaním lacných „kraviniek“ po krajinách západnej Európy – od dverí k dverám. Náklady na takéto hromadné svadby sú asi tridsaťtisíc korún, k tomu cena letenky. Lídri Moonovej sekty musia predsa z niečoho žiť.

Ruža zvädla, ale ja som sa páčil

Fotku svojej tretej partnerky som pozorne skúmal vo Švajčiarsku, kde sa moja kariéra podomového predavača pomaly končila. Mesiac pred odchodom do USA sme sa stretli v staničnej kaviarni na juhu Nemecka, odkiaľ pochádzala.

Červená ruža, ktorú som jej priniesol, cestou zvädla, rovnako ako moje predstavy o kráse a príťažlivosti tela i ducha. Čo na tom záleží, išlo predsa o vyšší princíp. Svojej budúcej manželke som sa ale zapáčil a vďaka jej fanatickej vernosti ideológii dokonalosti, jej moja orientácia nebola na prekážku. Konečne mi svitla nádej.

Vo Washingtone bolo pomerne fajn. Prepychový hotel, dobré jedlá, koncerty, galérie – jednoducho pohoda. Obrad Požehnania, ktorý trval tri dni, sme si vychutnali celý a o niekoľko týždňov potom sme sa v nemeckom Haagu oficiálne vzali.

Odpustila mi!

Presťahoval som sa do Bavorska a obidvaja sme sa zamestnali. Desať percent z našich zárobkov bolo treba odvádzať na účet cirkvi, čo v našom prípade predstavovalo 450 mariek mesačne. Viedli sme takpovediac bežný manželský život, až na jednu tichú maličkosť. Počas roka a pol nášho spolužitia sme sa jeden druhého v rámci manželskej lásky ani nedotkli.

Svoju vlastnú ženu som bez šiat nikdy nevidel a predpokladám, že ani ona mňa. Zázrak mojej premeny sa nedial. Koreň problému vyzeral byť o čosi hlbší, a tak bolo potrebné pritvrdiť.

„Musíš splniť tvrdé podmienky! Trojdňový pôst, sedemdňový pôst, modlitby, spovede…“ Poučila ma manželka po prečítaní akéhosi článku o pederastii.

Nič nepomáhalo, muži sa mi páčili rovnako ako pred tým. V čase nepríjemného napätia som sa zaľúbil do mladíka, s ktorým som nakoniec zhrešil.

Pre svoju úprimnú povahu som o tomto odpornom čine informoval aj svoju ženu a, čuduj sa svete, odpustila mi. Aspoň sa tak zdalo. „Potrebuješ otcovskú, nesexuálnu lásku muža, ktorý ťa bude milovať ako svojho syna, tak sa staneš ozajstným chlapom a problém sa vyrieši!“ Myslel som si, že čosi na tom bude. Hľadali sme, hľadali, nenašli. Napätie sa zvyšovalo a tlak neklesal.

Je tu veľa čistiacich anjelov

V tom čase sa už v Južnej Kórei začali rozbiehať semináre o praktickom vyháňaní zlých duchov a démonov, ktorými sme všetci viac či menej posadnutí. Účasť na očistci má podstúpiť každý pár, aby nečistoty zmizli a manželstvo pekne fungovalo. Prejsť takouto výnimočnou kúrou činí pre jednu osobu okolo 1000 amerických dolárov, plus „dobrovoľné“ príspevky vďaky. To bola pre mňa už asi posledná možnosť, ako zachrániť manželstvo a začať sa cítiť rovnako normálny ako väčšina ľudstva. Nejaké peniaze sme mali, niečo sme si požičali, takže po mesiaci príprav sme tam nakoniec šli. Bol smutný november a medzi nami ľadové ticho.

Pri úvodnej registrácii bolo treba zaplatiť za pobyt a vyplniť tlačivo – aký problém tam chceme vyriešiť. „Mám homosexuálne sklony, ktoré nám bránia začať normálny manželský život,“ napísal som. „Je výborné že ste prišli,“ poznamenala pani v okuliaroch, ktorá mala na starosti organizáciu očistca. „Homosexualita je duchovný problém a keby ste na onen svet odišli ako gay, boli by ste veľmi, veľmi nešťastný. Váš pohlavný úd by sa tam niekoľkonásobne zväčšil, čo by vás nesmierne zaťažovalo a každý by hneď vedel, že ste ho počas svojho života na zemi zneužívali s mužmi,“ dodala. Myslel som si o tom svoje.

Liečebné centrum na rozľahlom pozemku pána Moona tvorili tri obrovské haly, niečo ako telocvične, jeden malý obchodík a honosná budova z bieleho kameňa hotelového typu, kam smeli iba tí z „kvalitnejšieho materiálu“. Program bol náročný, podmienky neľahké, strava pestrá: ryža plus ryža rovná sa rizoto. Pacientov tvorili prevažne Kórejčania, Japonci, pár Američanov a z Európy sme tam boli vtedy iba my. Spali sme v hale na kopci, na jednej strane muži, na druhej ženy. Zem bola studená, spacáky tenké. Prvých desať dní sa mi zdalo, že je to zlý sen a chcel som ujsť. Všade však snorili hliadky a kamery, vraj kvôli bezpečnosti. Moja manželka túžila zmiznúť už po treťom dni, ale prehovorili ju.

„Treba vydržať a byť vďačný že máte takúto možnosť! Je tu veľa anjelov ktorí vám pomáhajú a stalo sa tu už mnoho zázrakov,“ utrúsila nízka Kórejka, tá z „kvalitnejšieho materiálu“.

Samotná očista od zlých duchov spočívala v tom, že muži bili mužov a ženy bili ženy. Niektorým manželským párom dovolili, aby sa mlátili navzájom, ale my sme boli oddelení. Bili sme sa po hlave, po tvári po chrbáte, bruchu, po nohách a nevyhli sa tomu ani pohlavné orgány. Ak sa zdalo, že niektorá dvojica udiera do seba príliš jemne, nastúpil kórejský inštruktor a dal veci do poriadku. Po týždni vyzeral môj chrbát, ako by som spával na žeravých uhlíkoch. Párkrát som sa aj sťažoval, no svet okolo bol hluchý. Celkom štyridsaťdva dní – trikrát denne bitka, medzitým prednášky, trocha času na jedlo, všade smrad a paranoja. Po polnoci večierka, o šiestej budíček. Pomaly sme si začali na ten lazaret pred cestou do raja zvykať, nemali sme inú možnosť.

Koniec mravnostného tréningu sa pomaličky blížil a všetci sme boli presvedčení, že sme zdraví, normálni a slobodní.

„Zvíťazili ste! Choďte a šírte do celého sveta zvesti o zázrakoch, ktoré ste tu zažili!“ Šikmooký pán v drahom obleku nám rozdal vstupenky do neba v podobe certifikátov a nie veľmi zrozumiteľnou angličtinou nám hrdo pripomenul čosi o tom, že majú hodnotu zlata. Tým ma príliš neohúril. Zlata alebo blata, to mi už v tej chvíli jedno.

Cenu zlata mala pre mňa každopádne cesta lietadlom späť do Nemecka, džús a jedlo pripomínajúce civilizáciu. Vôňa kávy a parfumy personálu ma prebrali k životu. Vedľa mňa sedel muž, ktorý ma čímsi zaujal a možno aj ja jeho. Vzájomne sme si vymieňali sympatie, zatiaľčo moja manželka sa tvárila, že spí. Pravdupovediac, jeho vyžarovanie vyvolávalo v mojom organizme zmeny, podozrivo rovnaké ako tie, čo som pri niektorých mužoch pociťoval už od puberty.

„Ako je to možné? Snáď som len nezostal po toľkých útrapách teplý?“ Pár hodín po návrate sme sa za búrlivého dialógu s manželkou o mojej údajne vymyslenej úchylke a vypočítavosti dohodli, že sa rozídeme. Démoni neodišli, päťdesiattisíc korún, žiaľ, áno, a manželstvo typu mikrovlnka v chladničke tiež.

Hneď pri prvom pojednávaní nás bez hlúpych otázok harmonicky rozviedli a mne sa dýchalo akosi ľahšie. Moja bývalá mi potom ešte pred budovou súdu hrdo predstavila svojho nového partnera z Bulharska, aby mi tak dala najavo, ako bezpodmienečne ma ľúbila. Podali sme si ruky, zaželali „all the best“ a odišli každý svojou cestou.

A ešte dva heterošoky

No aj pri niekoľkomesačnom prebúdzaní sa z ošiaľu Pravej lásky podľa Moona ma jeho predĺžené ruky vytrvalo presviedčali, aby som sa nevzdával. Podľahol som im. Boh cez nich rozhodol a vybral mi ešte dve medzinárodné sústa.

Tým prvým bola študentka z Albánska, s ktorou som sa ani nestretol. Dostala totiž avízo, že som „hrianka“ a ona také neľúbi. Konečne poslednú, mimochodom veľmi milú a peknú, stelesnila žena, pochádzajúca z Číny, ktorá to napriek všetkému chcela so mnou skúsiť. Zaletel som si za ňou do Barcelony, lebo sa tam starala o deti starších členov cirkvi, ktorí na ne jednoducho nemali čas.

Centrom boomu Požehnania pre rok 2000 sa stalo mesto New York, no na cestu tam som beztak nemal. Súhlas do ďalšieho manželstva sme výnimočne prijali cez satelit a zopár dní rozjímali o krásnej budúcnosti našej vlastnej mnohodetnej rodiny. Chvíľu sa zdalo, že som konečne normálny a všetci sa tešili z môjho dlhoočakávaného znovuzrodenia. Skoro som tomu uveril už aj ja sám. Čo však čert nechcel, zamiloval som sa. Do bisexuála, ktorý by to vo federácii Dokonalých rodín mal určite ľahšie než ja.

Zaprel som Mesiáša i jeho manželku a svadba plánovaná v Thajsku sa nekonala. Bola by to svätokrádež. S mojou poslednou nevestou sme sa rozišli ako priatelia a zhodli sa v tom, že takto to bude pre oboch lepšie. Svoje väzby na naškrobených moonovcov som nekompromisne preťal a požiadal o zrušenie členstva. Vyhoveli mi. Nočná mora sa skončila.

Päť žien za sedem rokov. S niečím takým sa môže pochváliť máloktorý gay a ani by som to žiadnemu neprial. Aký som bol, taký som aj ostal, len tých vrások na duši je nepomerne viacej.

Našťastie som dočista nezošalel a neskončil v ústave pre duševne chorých, ako, žiaľ, mnohí, o ktorých sa stále bojazlivo mlčí.

Dnes sa už pekla, akým nás profesionálni vymývači mozgov strašia, neobávam. Iba mi je trocha ľúto tých, ktorí v ňom pod zástavou údajnej Božej vôle ostávajú naďalej, aby s krížom na pleciach zabezpečovali luxusný život skupinkám vyvolených.

Autor: ONDREJ RAMON(Redakcia neuvádza skutočné meno autora)