vypáliť dve ilegálne postavené reštaurácie na korzickom pobreží v roku 1999.
Počas procesu sa Bonnet snažil zbaviť pečate „manipulátora“ a vykresľoval sa ako obeť politického prisahania. Súd poslal do väzenia aj dvoch Bonnetových blízkych spolupracovníkov, veliteľa korzickej polície Henriho Mazeresa a tajomníka prefektúry Gérarda Pardiniho. Všetkým trom súd časť trestu zmenil na podmienečný. Päť policajtov, ktorí podpaľačské akcie vykonali, súd poslal do väzenia na šesť až 18 mesiacov podmienečne. Bonnet sa chce proti rozsudku odvolať.
Mazeres sa priznal, že vydal policajnému komandu príkaz na zapálenie dvoch pobrežných reštaurácií, keď dostal inštrukcie od Bonneta. Príkaz vykonala špeciálna žandárska jednotka vytvorená tiež na Bonnetov príkaz.
Bonnet bol na post korzického prefekta dosadený vládou Lionela Jospina v marci 1998 a nahradil v ňom Clauda Erignaca, ktorého zavraždili korzickí nacionalisti. Do boja proti nezákonnosti a korupcii na ostrove sa pustil tvrdými metódami. Plážové reštaurácie na brehu ajaccianského zálivu Aria Marina a Chez Francis, ktoré boli postavené bez povolenia, zhoreli na jar roku 1999 po tom, ako francúzske úrady zabránili ich demolácii „legálnou“ cestou. Bonnetove aktivity na ostrove už predtým znepokojovali ostrovnú justíciu - napríklad i to, že vraždu svojho predchodcu vyšetroval sám na vlastnú päsť. Ale až podpaľačský incident ho dostal do väzenia, keď sa proti nemu obrátil prokurátor a niekoľko vyšetrovateľov. V tom čase sa už nepotreboval zodpovedať ani vláde v Paríži, v ktorej sa „vraj zmýlil“. Tvrdí, že jeho obvinenie bolo v záujme politicko-mafiánskych kruhov Korziky i vlády v Paríži. Rozkaz na podpaľačstvo prišiel podľa neho priamo z kancelárie premiéra.
Spojenie medzi Bonnetom a Jospinom sa advokátom nepodarilo preukázať a tak aféra „slamených chatrčí“, ako sa nazýva vo francúzskej tlači, zrejme ani nebude mať veľmi veľký vplyv na prezidentskú kampaň premiéra. Tej môže oveľa viac uškodiť, keď na ostrove znovu prepukne násilie. V záujme jeho zastavenia totiž Jospin vo svojom pláne rozšíril korzickú autonómiu na stupeň, aký nemá žiaden iný francúzsky región, čím si vyslúžil rozsiahlu kritiku. Jospinov plán pre Korziku v decembri schválil parlament a vstúpi do platnosti, keď ho preskúma ústavný súd. Už v lete sa však na ostrov vrátili násilné incidenty - Korzičania protestovali proti tomu, že pôvodné Jospinove prísľuby boli v oficiálnej verzii oklieštené.
(kl, čtk)
