Ročne sa u nás stratí niekoľko desiatok detí, ktoré sa skôr alebo neskôr podarí nájsť. Ale v štatistikách figurujú aj veľmi bolestné prípady.

Minulý rok sa na Slovensku stratilo 255 detí. V súčasnosti je ich nezvestných deväť, po viacerých je vyhlásené pátranie už niekoľko rokov. Jeden z najstarších prípadov sa stal v Púchove, kde v roku 1988 zmizol bez stopy päťročný chlapec. Podľa dostupných informácií sa dieťa hralo pred domom a jeho matka ho videla naposledy, keď ho volala domov. Odvtedy chlapčaťa niet.

Ako prezrádzajú štatistiky, najviac detí - až päť - sa vlani stratilo v Košiciach. Všetky sa podarilo vypátrať, avšak v pátraní naďalej zostáva chlapec, ktorý zmizol pred dva a pol rokom na sídlisku Lunik IX. Trojročné dieťa sa v to marcové predpoludnie hralo pred blokom s bratom, ktorý vôbec nespozoroval, ako sa vytratilo. Nasledovala rozsiahla pátracia akcia, dôkladne sa prehľadal aj neďaleký Myslavský potok, avšak telo dieťaťa sa doteraz nenašlo.

Najdlhšie evidovanou nezvestnou mladistvou je zas dievčina z Komárna, ktorá sa bez stopy stratila ešte v roku 1987 - v tom čase mala sedemnásť. V súčasnosti sa pátra po tridsiatichtroch tínedžeroch. V ich prípade ide najčastejšie o úteky z domu.

Proces pátrania po nezvestných osobách je podľa informácie z odboru pátrania ministerstva vnútra vedený maximálne 20 rokov. Príčiny nezvestnosti bývajú rôzne - buď sa deti stratia nevedome, napríklad kvôli zlej orientácii v teréne, alebo sa vydajú za hranice všedných dní cielene. Školáci utekajú z domu pred strachom z vysvedčenia, dospievajúca mládež túži zažiť nejaké dobrodružstvo. Sú aj notorickí „zbehovia“, ktorých ženie preč z domu puberta alebo zložitá situácia v rodine. Ďalšiu skupinu tvoria dievčatá, ktoré odchádzajú do sveta za „lepším“ životom.

V zahraničí sa rodičia zmiznutých detí zvyknú obracať s prosbou o pomoc na médiá, pretože nešťastný príbeh zvyčajne nenechá ľudí ľahostajnými. U nás sa tieto prípady medializujú ďaleko menej, niekedy si to rodičia vyslovene neželajú.

JAROSLAVA GAJDOŠOVÁ