ú minimálne rovnaký počet predstavení ešte odohrať.

Predstavenie režíroval (a tiež v ňom hrá) líder Kašpara, režisér a herec Jakub Špalek, na Slovensku známy najmä z filmov Jízda a Šakalí léta. Vraj už v roku 1989 vedel, že s priateľom Honzom Potměšilom založia divadlo. Neodradilo ich ani to, že Jan Poměšil mesiac po revolúcii havaroval a skončil na vozíku. Spolek Kašpar vznikol v marci 1990 ako prvý nezávislý divadelný súbor v Čechách. Dnes v ňom hrá asi dvadsať hercov približne 350 predstavení za rok. Mnohí sú známi z filmov - T. Wilhelmová, B. Navrátil, M. Steinmasslová, P. Špalková, L. Vondráčková, F. Blažek - ale asi najznámejší člen súbor je Jan Potměšil. „Náš príbeh s Honzom, to nie je žiadna rozprávka,“ povedal pre SME Jakub Špalek. „My sme sa jednoducho dohodli, že spoločne budeme robiť divadlo, tak som mu do nemocnice namiesto banánov priniesol scenár. Nikdy sme neriešili, že by pre nejaký vozíček nehral. Dohodli sme sa - on sa dokáže posadiť na vozík, ja zoženiem divadlo. A to sme aj urobili. “

Pritom o návrate do divadla Potměšil dlho vôbec neuvažoval. „Ešte v nemocnici som skúšal spomenúť si niečo z Rómea, ale nepamätal som si vôbec nič.“ Keď sa však po dlhých mesiacoch dostal z nemocníc, objavili sa prvé ponuky. Dali mu recitovať verše, oslovili ho z dabingu, z rádia. „Zopár ráz som však už dohovorenú vec odriekol. Veľmi ma to rozrušovalo.“ Postupné krôčiky boli nevyhnutné, je dobré, že prvá divadelná ponuka prišla až po nich. Prišiel s ňou práve kamarát Jakub Špalek a ponúkol mu rolu v predstavení Hodina medzi psom. Dôležité bolo, že aj keď išlo o veľký part, herec nebol na javisku, ale hral v hľadisku. „Až spätne som si uvedomil mieru trpezlivosti a dôvery všetkých. Bolo to martýrium. Musel začínať absolútne od začiatku,“ spomína na návrat.

Premiéra sa však vydarila, prišli ďalšie roly, až Špalek ponúkol Potměšilovi Ruže pre Algernon. „Už som zistil, čo na javisku funguje, a čo nie. Neuvažovali sme, ako zakryť vozík, ale keď je to tak, ako je, treba to jednoducho využiť. Zamerali sa na najdôležitejšie, čo chceme povedať.“

Inscenácia je dodnes vypredaná, veľký úspech už žala aj v Bratislave, v rámci festivalu České divadlo 2000 v Štúdiu L & S. Tí, ktorí ju nestihli vtedy, majú teda šancu opäť. A nie jedinú, lebo „kašpari“ by mali v L & S hrávať pravidelne.

Plánujú sa aj ďalšie tituly, napríklad slávny Richard III. Opäť v Špalkovej réžii. Richardom III. je Jan Poměšil, na javisku švihá bičom, až z neho ide strach, šermuje, sedí na koni, o ktorého príde v stredovekej bitke o život. Keď si kedysi na nemocničnom lôžku márne vybavoval vety z Rómea, asi by neuveril, že mu raz, pri vyrieknutí vety - kráľovstvo za koňa! - bude znovu patriť javisko a hľadisko.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ