mája 1961. Liptáci si ním chceli pripomenúť oslobodzovacie boje. Veď toto miesto bolo druhým najväčším bojiskom po Dukle, šesť týždňov tam bol front. Areál piety mali kedysi v úmysle dať zapísať do zoznamu kultúrnych pamiatok, nápad sa však neuskutočnil. Neskoršie projekty uvažovali s využitím areálu aj na rekreačné účely. Medzi centrom mesta a sídliskom Podbreziny by tak vznikla rozsiahla plocha na výlety a oddych mestských obyvateľov. Ani tento projekt sa nezrealizoval a areál slúži naďalej len ako pamätník bojov II. svetovej vojny. Monumentálne schodište s dvoma súsošiami, pamätníkom a štyrmi reliéfmi bolo kedysi pýchou mesta, od roku 1989 však jeho lesk postupne zaniká a neraz sa stáva miestom vandalizmu. "Kedysi sa o areál starali aj mládežníci, dnes neexistujú páky, ako ich k takejto aktivite prilákať. Mesto nemá dostatok prostriedkov, aby ich mohlo finančne zainteresovať. Ak sa rozmohli kritiky na margo nedostatočnej starostlivosti mestského úradu o areál, podotýkam, že jeho vzhľad je v prvom rade vizitkou občanov, ich prístupu k pamiatke minulosti," povedal prednosta Mestského úradu v L. Mikuláši Emil Hižnay. Podľa jeho slov len minulý rok mesto investovalo do areálu piety 700 tisíc korún. Verejnoprospešné služby každoročne zabezpečujú výsadbu kvetov, kosenie trávnikov a posýpanie chodníkov. "Vlani sme dali opraviť aj oplotenie, lavičky a bronzové nápisy. Za pár týždňov bolo všetko zničené, lavičky rozbité, v plote diery, dokonca niekto poodtŕhal aj nápisy. Bronz je hodnota, nuž si niekto cez zberňu surovín možno zarobil. Dali sme nápisy urobiť znovu, tentoraz plastické, aj na tých si niekto vybíjal svoju agresivitu," konštatuje E. Hižnay.

Autor: SME-kim