Nikdy nikto nevymaže z futbalovej histórie, že Nigéria bola prvou africkou krajinou, ktorej sa podarilo vyhrať olympijský turnaj. Rovnako nezanikne ani fakt, že ju k zlatým medailám v americkej Atlante ‘96 priviedol kapitán Nwankwo Kanu (na archívnej snímke). Bez troch centimetrov dvojmetrový dlháň mal vtedy iba dvadsať rokov. Za sebou však už trojročné úspešné pôsobenie v slávnom Ajaxe Amsterdam, ktorému pomohol k víťazstvu v Lige majstrov.

Vyradil Brazíliu i Argentínu

Ako gradoval americký olympijský turnaj, tak rástla drzosť, ctižiadosť a výbušnosť tohto útočníka. Svet sa nestihol čudovať, čo Kanu predviedol proti sebavedomým juhoamerickým favoritom. Deň po svojich okrúhlych narodeninách si obul kopačky, prežehnal sa a vyradil z boja o zlato Rivaldovu Brazíliu. Jedenásť minút pred koncom vyrovnal na 3:3 a vo štvrtej minúte predĺženia poslala jeho ľavačka Nigériu senzačne do finále.

Nebol to koniec africkej eufórie. Historicky cenná trofej bola blízko. Posledná prekážka v ceste na olympijský vrchol sa volala Argentína. V rozhodujúcom súboji ukázal Kanu opäť svoju streleckú pohotovosť a osemdesiattisícový kotol štadióna University of Georgia spontánne burácal nad jeho kúskami. Strelil dva góly, na tretí nezištne prihral Amunikemu a doma sa stal národným hrdinom.

Z Ajaxu do Interu Miláno

Aj vďaka nemu svetová futbalová generalita zostrila zrak, zbavila sa predsudkov z minulosti a z Afriky vyrástol rovnocenný konkurent v kandidátskom zápase o usporiadanie majstrovstiev sveta. Vlaňajší prvý pokus o šampionát 2006 síce nevyšiel, keď Juhoafrická republika prehrala boj s vysoko favorizovaným Nemeckom len o jediný hlas, ale je iba otázkou blízkej budúcnosti, kedy sa na Kanuovom rodnom kontinente zíde svetový futbalový výkvet.

Na mladíka z Owerru neďaleko Guinejského zálivu, z ktorého chceli mať rodičia lekára či advokáta, sa začala poľovačka. Jej intenzita stúpla najmä po tom, čo čerstvý olympijský víťaz vyhlásil, že by rád zmenil dres. „V Ajaxe som toho dosiahol už dosť. V takom prípade potrebuje futbalista novú motiváciu.“

Manažéri sa predbiehali v aktivite, v amsterdamskom byte drnčali telefóny, ponúk bolo ako lodičiek v mestských kanáloch. Európske veľkokluby sa zbláznili do nigérijskej hviezdy. Jej vzácny lesk priťahoval ako silný magnet. Každý zrazu túžil po tichom chlapíkovi, ktorý mal za sebou raketový štart medzi profesionálov. Peňažné preteky v lete deväťdesiateho šiesteho vyhral Inter Miláno.

Stop: srdce potrebuje operáciu

Kanu sa sťahoval na sever Talianska za milión libier. Anglický tréner Interu Roy Hodgson mal so zázračným futbalovým dieťaťom veľké plány. Bohužiaľ, len krátko. Na predsezónnom turnaji v Španielsku sa Kanu podrobil rutinnej lekárskej prehliadke. Jej závery boli šokujúce - hráč trpí vrodenou srdcovou chybou a musí s futbalom skončiť! Profesor Bruno Caru po vyšetreniach skonštatoval, že ochorenie je veľmi vážne - išlo o preťaženie ľavej srdcovej komory. „Ako futbalista nemá žiadnu budúcnosť,“ vydal Caru mrazivé vyhlásenie.

Kruté. Pri jeho vitalite ťažko uveriteľné. Našťastie Kanu nepodľahol panike a rozhodol sa bojovať. Nie už však tam, kde bol najviac zvyknutý - na trávniku. „Som kresťan. Budem sa modliť k Bohu, aby ma vyliečil,“ oznámil rozhodným hlasom, v ktorom bolo badať silnú túžbu vrátiť sa do futbalu, ktorý si v pätnástich rokoch presadil u rodičov pred štúdiami.

Ani nie rok po nekonečných oslavách olympijského triumfu sa vrátil do Ameriky. V Clevelande sa za 50-tisíc dolárov podrobil štyriapolhodinovej operácii. Lekári sa nakoniec rozhodli, že mu nefunkčnú aortálnu chlopňu nenahradia plastovou protézou. A po operácii korigovali svoj verdikt - ešte by mohol hrávať futbal!

V Londýne druhý futbalový život

Vytrvalému Nigérijčanovi nebolo treba viac počuť. „Nedokázal som si predstaviť, že by som mal skončiť s kariérou.“ S chuťou odštartoval dlhú rehabilitáciu a ani nie po roku, v decembri 1998, vybehol v milánskom modro-čiernom drese na ihrisko. Kanu je späť. Zdravý Kanu sa hlási o slovo - písalo sa na prvých stranách talianskych denníkov. Lenže situácia sa zmenila. Trénera Hodgsona vystriedal na lavičke Luigi Simoni a ten sa viac sústreďoval na obletovanejšieho Brazílčana Ronalda. Bolo jasné, že tento boj Kanu nemôže vyhrať. Zbalil si veci a čakal. Nový štvorročný kontrakt priplával ako na zavolanie spoza kanála - z londýnskeho Arsenalu.

Bol to vydarený ťah. V prvom roku obliekol dres „kanonierov“ v šesťdesiatich štyroch zápasoch a nastrieľal 27 gólov. O dva viac ako za celé tri roky v Ajaxe. V tíme francúzskeho trénera Arsena Wengera vytvoril údernú útočnú dvojicu s holandským reprezentantom Marcom Overmarsom. Získal si priazeň spoluhráčov i všeobecný obdiv anglických fanúšikov. Rozhodol sa založiť nadáciu na liečbu srdcových chorôb, ktorú štedro finančne podporuje. V Londýne začal písať svoj druhý futbalový život.