om Benčíkovi a Okáľovi zastavenie činnosti - šéf komisie Jozef Malík i predseda SAZ Anton Ihring svorne tvrdili, že nešlo o trest (!?), avšak kauzu neuzavrela. Výroky oboch trénerov, ktoré odzneli na aténskej tlačovke a objavili sa v novinách, vraj bude naďalej skúmať, lebo šéf zväzu i niektorí členovia výkonného výboru sú naďalej presvedčení, že išlo o klamstvá a polopravdy... "Podľa Stanov SAZ má člen právo poukazovať na chyby a ja som si to právo uplatnil," odmietol v stredu tieto tvrdenia dnes už bývalý predseda chodeckej sekcie Juraj Benčík. "Som si vedomý svojej neviny. Na disciplinárke, predvolali ma tam prvýkrát v živote, som nemal pocit úzkosti ako dieťa, ktoré sa previnilo, vôbec som sa necítil ako delikvent."
Niekomu by sa mohlo zdať, že v celej aténskej kauze ide o spor dvoch osobností - Benčíka a Ihringa, čo nepriamo naznačil aj predseda SAZ. "Ak by som vyzval výkonný výbor, aby dobrovoľne odstúpil, dal by som zapravdu Benčíkovi, hoci viem, že nemá vo všetkom pravdu. Druhá strana nebude spokojná, kým nevyhrá. Ak chcú, odstúpim, ale nie s tým, že som prehral s Benčíkom," vyhlásil v stredu Anton Ihring a pripomenul, že na budúci rok, pravdepodobne v apríli, sa uskutoční volebné valné zhromaždenie SAZ a "tam sa ukáže, ako ďalej". Z predsedovho vyjadrenia ("nemá vo všetkom pravdu") však vyplýva, že Benčíkove a Okáľove vyjadrenia počas MS v Aténach neboli iba samé klamstvá a krivé obvinenia, ako sa objavilo v oficiálnom vyhlásení VV SAZ po mimoriadnom zasadnutí 14. augusta... Zúžiť aténsku kauzu na spor dvoch popredných atletických osobností by však bolo príliš jednoduché. Slovenská atletika - to nie sú iba Ihring a Benčík. Rôzne problémy - finančné, vzťahové, ba dokonca existenčné - trápia totiž celé hnutie. To, že z atletiky odchádzajú špičkoví odborníci, nie je výmysel, ale fakt: spomeňme trebárs Ivana Eibnera, Valéra Richtera, Pavla Madára, Martina Pelacha či Romana Paroleka. Slovenská atletika (nielen Benčík s Ihringom) sa zbytočne umára v žabo-myších vojnách a len málokto si uvedomuje, že z roka na rok sa atletická základňa - trénerská, funkcionárska, rozhodcovská i pretekárska - zužuje. Vzťahy medzi Benčíkom a Ihringom sú momentálne také napäté, že len ťažko si nájdu k sebe cestu. Nik nechce, aby si okamžite padli do náručia a tvárili sa, že sa nič nestalo. Stačí oveľa menej - aby sa vzájomne rešpektovali a prejavili vôľu sadnúť si za stôl ako rovný s rovným a diskutovali o problémoch. Bezhlavé trestanie za vyslovené názory určite nie je cestou k riešeniu sporov.
Na margo stredajšieho aktívu s reprezentantmi a ich trénermi Anton Ihring podotkol, že mal zmysel, lebo pretekári si mohli vypočuť názor oboch strán. Aktív si pochvaľoval aj Juraj Benčík. "Ak by sa neprevalila vlna nespokojnosti v Aténach, nijaký aktív by sa neuskutočnil, a preto ho považujem za prvé ovocie toľko odsudzovanej aténskej rebélie. Stalo sa totiž to, čo sme už roky žiadali - aby sa reprezentanti mohli vyjadriť pred funkcionármi. Stretnutie hodnotím pozitívne, lebo sa verejne diskutovalo o zväzových problémoch. Čo sa týka aténskej kauzy, úlohu však nesplnilo. Cestoval som do Bratislavy s tým, aby sa kauza skončila. Zatiaľ sa nekončí, ale raz sa musí skončiť," mieni Juraj Benčík.
Na aktíve atléti počas diskusie prekvapujúco mlčali, hoci práve ich sa veľká väčšina problémov dotýka najviac. Odvahu prezentovať svoj názor pred generalitou zväzu našiel iba Štefan Balošák. "Na jednom-jedinom stretnutí sa dalo len ťažko čosi zmeniť. Podľa mňa neprinieslo nič konštruktívne, len sa prehĺbili rozpory medzi oboma stranami," zhodnotil stredajšie bezmála päťapolhodinové stretnutie banskobystrický štvorstovkár. Žiaľ, nebol sám, kto z neho mal rovnaký pocit.
Autor: SME-gb
