Obaja prezidenti sa v dokumente zaviazali zvýšiť úsilie s cieľom upevniť stabilitu vo svete a v Európe. Podľa tlačovej služby Kremľa sa zhodli na "nevyhnutnosti usporiadať európsky kontinent spôsobom, ktorý nepoškodí ničiu bezpečnosť a predíde vytvoreniu nových deliacich línií".
Jeľcin a Chirac v dokumente zároveň konštatovali záujem Francúzska a Ruska na posilnení "unikátnej" úlohy Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na kontinente. Zaviazali sa aktivizovať svoje úsilie pri presadzovaní európskej bezpečnostnej charty a vyjadrili odhodlanie prispieť na októbrovom summite Rady Európy v Štrasburgu k premene tejto organizácie na fungujúci nástroj "Veľkej Európy".
Jeľcin už minulý týždeň oznámil, že mieni v Štrasburgu ostro kritizovať údajne neúmerné zasahovanie Američanov do otázok európskej bezpečnosti prostredníctvom NATO. Elyzejský palác, ktorý by rád vrátil Francúzsku veľmocenské postavenie, už niekoľkokrát naznačil nespokojnosť s dominantnou úlohou USA v NATO.
Jeľcin a Chirac v spoločnom vyhlásení vyjadrili aj znepokojenie nad komplikáciami v mierovom procese na Blízkom východe. Obaja potvrdili, že podporujú mierové riešenie všetkých problémov medzi Izraelom a palestínskou autonómiou. "Nemôže byť bezpečnosť bez mieru, a mier nemôže byť bez bezpečnosti," konštatuje sa v dokumente. Boris Jeľcin po rokovaní zdôraznil, že Rusko "kategoricky odmieta" všetky obvinenia Spojených štátov, podľa ktorých Moskva dodáva Iránu raketové komponenty a technológie. Pripustil, že Rusko dodáva Iránu niektoré zbrane, avšak tzv. citlivé technológie použiteľné pri výrobe jadrovej zbrane a rakety medzi nimi údajne nie sú.
Ruský prezident po rokovaní so Chirakom zdôraznil, že medzi nimi nie sú názorové rozdiely. "Návšteve prezidenta Francúzska, môjho priateľa Jacqua Chiraka, udeľujem najvyššiu známku," uviedol Jeľcin.
