V Bosne a Hercegovine prebehli 13. a 14. septembra prvé demokratické obecné voľby - po desaťročiach nedemokratického režimu v bývalej Juhoslávii a po piatich rokoch nezmyselnej vojny. Transparentnosť a objektívnosť týchto volieb vo vyše 2600 volebných miestnostiach zabezpečovalo viac ako 2300 pozorovateľov Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) všetkých strán sveta a niekoľko desiatok aj zo Slovenska. Vzhľadom na povojnovú diaspóru obyvateľov Bosny a Hercegoviny žijúcich v zahraničí ako utečenci alebo odídenci, alebo aj v Bosne a Hercegovine, ale v inom meste či dedine, sa prijal síce zložitý, ale zato vysoko objektívny systém spôsobu volieb. Okrem klasického volenia v mieste, volili odídenci a utečenci v zahraničí korešpondenčne. Voliči bývajúci v inom mieste mohli odvoliť v tomto, avšak pre svoju municipalitu. Volební voliči mohli docestovať do svojej obce a odvoliť pre túto priamo v nej, nezaregistrovaní voliči mohli odvoliť kdekoľvek. Kontrolu ich dodatočnej registrácie urobilo ústredie OBSE spolu s ústrednou volebnou komisiou v Sarajeve. Aby sa umožnilo voliť čo najväčšiemu počtu ľudí, mohli sa voliči legitimovať až 11-timi druhmi preukazov totožnosti (osobný preukaz, pas, vojenská knižka, zdravotný preukaz, sobášny list atď.). Napríklad štatistické údaje pre mesto Kakanj a okolie v centrálnej Bosne uvádzajú, že malo pred vojnou 55 900 obyvateľov, po vojne len 45 905. Počet Moslimov sa zvýšil z 30 500 na 34 880, kde treba vidieť aj prílev utečencov, ale aj smrť vojakov a civilistov. Prudký bol pokles počtu Chorvátov a Srbov. Prvých z 15 560 na 4225 a druhých zo 4900 na 200. Registrácia volieb v samotnom meste Kakanj uvádza 22 112 regulárne zaregistrovaných a 2365 tých, ktorí volili pre svoju obec ležiacu inde na území Bosny. Išlo o voličov zo 121 iných obcí Bosny. V rámci tohto mesta a okolia bolo zriadených 29 volebných miestností.
Po uliciach bosnianskych miest chodia vojaci v uniformách, mnohí invalidní. Na uliciach sedia matky s deťmi v náručí, vdovy po padlých vojakoch a prosia o peňažnú pomoc. O ňu prosia aj niektoré deti, ktoré ponúkajú rôzne služby. V Bosne a Hercegovine je asi 50-percentná nezamestnanosť. Tisíce budov a domov sú vyhorené, rozstrieľané, vyhodené do vzduchu. Nevráti sa do nich asi 40 000 obetí tejto nezmyselnej vojny. Ďalšie tisíce zostávajú žiť v biaspore.
Podľa údajov sarajevského Centra pre vyhľadávanie mín (Mine Action Centre) je na bývalých bojiskách Bosny uložených v zemi, budovách a poliach asi 2-3 milióny dosiaľ nevybuchnutých mín. Len od decembra 1995 míny zabili 189 ľudí, mnohých zranili, v čom je aj 151 nehôd odmínovavačov. Iba okolo Sarajeva je rozmiestnených asi 1000 mín, známych je pritom len 10 percent mínových polí. Skeptickí realisti hovoria, že životaschopnosť Bosny a Hercegoviny závisí na vôli politických reprezentácií Chorvátska a Srbska a na prítomnosti vojsk NATO. Jeho politická filozofia západnej Európy, USA ale i Ruskej federácie chce Bosnu a Hercegovinu - tento multinacionálny experiment, udržať stoj čo stoj. Dôvodom je snaha o rovnováhu a harmóniu síl na Balkáne. Hercegovinskí Chorváti však pomerne čitateľne prezentujú svoju príslušnosť k Chorvátsku (hercegovinská zástava, označenie vozidiel, možnosť platiť v Hercegovine chorvátskou menou...). Podobne mnohí bosnianski Srbi z Republiky Srbskej živia v sebe ideu veľkého Srbska. Nad možnou odozvou v Srbsku i Chorvátsku však visí Damoklov meč medzinárodných sankcií.
Postupne sa rozbieha rekonštrukcia vojnou zničenej Bosny. Vyhorenú a zničenú viečnicu v Sarajeve, svetoznámu historickú knižnicu najmä manuskriptov, opravujú za finančnej pomoci Rakúska. Obnovu Prírodovedeckej fakulty sarajevskej univerzity financuje Saudská Arábia. Zničený, vyše 500 rokov starý historický most v Mostare, ktorý symbolicky aj reálne spájal moslimský a kresťanský Mostar, sa začne znovu budovať od januára 1998 za výdatnej pomoci Turecka. Inde sa angažuje Irán, Taliansko. Tiché rivalstvo či spolupráca kresťanského a islamského sveta sa začalo.
Liberálny islam víťaznej koalície vo federácii Bosny a Hercegoviny, úspech Sociálnodemokratickej strany Bosny a Hercegoviny i volebný úspech Chorvátskej demokratickej jednoty (HDZ) signalizujú istú nádej. Nádej na udržanie mieru, na obhájenie existencie Bosny a Hercegoviny, samozrejme, najmä na rozvoj ekonomických aktivít oboch znesvárených častí Bosny. 23. septembra koncertovala na sarajevskom štadióne Koševo, ktorý bol počas vojny obrovským cintorínom jej obetí, skupina U2 z rozdeleného Írska. Aspoň na pár hodín viac spojila najmä mladých Srbov, Chorvátov a moslimských Bosňanov. V nich žije nádej, že Bosna naozaj vstane z mŕtvych.
Autor: PATRIK DUBOVSKÝ (Autor sa zúčastnil komunálnych volieb v
