Parlamentné a prezidentské voľby v Srbsku len potvrdili to, čo sa v poslednom čase javilo ako najpravdepodobnejší variant ďalšieho politického vývoja: pánom Srbska, vlastne celej Juhoslávie je na ďalšie štyri roky zrejme opäť Slobodan Miloševič. Jeho Socialistická strana Srbska (SPS) v koalícii s Juhoslovanskou združenou ľavicou (JUL) jeho manželky Mirjany Markovičovej vo voľbách získali najviac hlasov. Sám Miloševič, ktorý sa pred niekoľkými mesiacmi obratne "presunul" z postu srbského prezidenta (podľa ústavy nemohol byť zvolený, pretože by šlo už o tretie funkčné obdobie) na post prezidenta Juhoslávie, predložil Srbom ako kandidáta exprezidenta Juhoslávie Zorana Liliča. A Srbi svojím hlasom potvrdili, že proti tejto výmene figúr až tak veľa nemajú.
Srbsko je tak poslednou postkomunistickou krajinou, kde sú stále a nepretržite pri moci ľudia bývalého režimu. Títo komunisti si ani nedali tú námahu, aby do názvov svojich staronových strán prepašovali slovo "demokratická". Srbi ani na reči o demokracii v uplynulých rokoch veľa nedali. Dali skôr na silné slová o záchrane národa. Miloševič začal vojnu s Chorvátmi a Moslimami a táto vojna sa skončila bez toho, aby on sám prišiel o štátnu funkciu a jeho stúpenci o moc. To, že ako druhý vo voľbách prezidenta skončil známy ultranacionalista Vojislav Šešelj, a nie miláčik preplnených belehradských bulvárov z prelomu minulého a tohto roka Vuk Draškovič, je aj obrazom rozkladu, v ktorom sa v priebehu posledných mesiacov ocitla srbská opozícia. Dve zložky slávneho opozičného bloku Zajedno, ktoré v trojčlennom vedení bloku reprezentovali Zoran Djindjič a Vesna Pešičová, sa rozhodli voľby bojkotovať. Keď si Zajedno s výdatnou pomocou belehradských študentov vynútilo uznanie svojho víťazstva v komunálnych voľbách vo veľkých mestách a Djindjič sa stal starostom Belehradu, začalo to v bloku škrípať. Ostatní opozičníci vyhláseného demokrata s nacionalistickou minulosťou, veľmi ambiciózneho Draškoviča nepodporili a jemu samému sa nepodarilo získať ani toľko hlasov, aby sa prebil do druhého kola. A to je na najbližšie roky zrejme koniec šancí srbskej demokratickej opozície.
V druhom kole volieb prezidenta si teda Srbi budú vyberať medzi Liličom a Šešeljom. Jeden je verným a disciplinovaným stúpencom Miloševiča, druhý nedávno známym vojnovým štváčom a extrémnym nacionalistom. Zaujímavou správou je, že v parlamente už ľavicová "manželská" koalícia SPS-JUL nemá väčšinu a bude musieť spolupracovať práve s šešeljovcami, ktorí získali podľa včerajších predbežných výsledkov v 250-člennom parlamente 80 kresiel, čo je len o 18 kresiel menej, než zrejme obsadia poslanci SPS-JUL. Draškovičovo Srbské hnutie obnovy síce dostalo 45 kresiel, ale jeho prípadný obrat k spolupráci s úhlavnými nepriateľmi socialistami alebo nacionalistami by bol predsa len - aj na balkánske pomery - drsný. Ak len sa nezmenia pomery v samom tábore postkomunistov v neprospech Miloševičovho klanu.
FOTO: Predseda srbskej Demokratickej strany Zoran Djindjič vyjadril v nedeľu spokojnosť s výsledkom kampane svojej strany za bojkot volieb.
Autor: FOTO - REUTER, BAŠA JAVŮRKOVÁ
