# Obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Vo viacerých denníkoch reklamoval Globtel akciu, že za dlhopisy dajú mobilný telefón. Využil som ju, žiaľ, bezvýsledne. S manželkou sme vstúpili dňa 11. 6. 1997 do audiovizuálnej firmy Globtel - JF Eguipment v hoteli Atóm. Pán Fakaš nám oznámil, že budeme mať mobilný telefón asi za 2-3 týždne. Už je tomu dva a pol mesiaca a odpoveď je stále: "Žiaľ, ale ešte nám to neprišlo." Keď sa opýtam kedy, nikto nevie. Po viacerých snahách zistiť niečo ohľadne mobilu som sa dovolal 21. augusta priamo do centra firmy Globtel. V telefóne som si vypočul diskotéku, odporučili ma na pána Doboša. Žiaľ, s tým som sa vôbec neporozprával, aj keď ma prepojili hádam aj na lampáreň. Operátora som požiadal o ktoréhokoľvek riaditeľa. Sekretárka si vypočula moju žiadosť, vypýtala si moje telefónne číslo, vraj sa mi kompetentný ozve. Nič. Určite nie som sám. Prosím, uverejnite časť môjho listu, hádam sa ľady pohnú. Nič iného nechcem, len nech mi niekto povie, čo ďalej. Myslím si, že keď dám niekomu 16 tisíc, tak by si mohol považovať za povinnosť aspoň sa mi ozvať. Oni majú moje peniaze aj telefón. Kto je na tom lepšie?
BETÁK VILIAM, Piešťany
# Slovo zviditeľniť sa počúvame od roku 1990 v najrôznejších obmenách, súvislostiach a predsavzatiach do budúcnosti. Nikto nás nepoznal, nikto o nás nevedel, kto sme, čo sme, akí sme... Svet sa to musí čo najskôr dozvedieť! Našli sa oduševnení experti nášho zviditeľňovania sa, našli sa i mnohomiliónové sumy, a keď to nešlo, hľadala sa nejaká reklamná agentúra, ktorá tento problém promptne a kvalifikovane vyrieši. Slovensko sa musí stať viditeľným! .... A konečne sme sa dočkali. Ráno otváram noviny, veľký švédsky denník Sydsvenska Dagbladet a čítam: "Švédske úsilie o spoločný štart pri rozširovaní Európskej únie narazilo na odpor. Švédsko, Dánsko, Grécko a Taliansko sú tie štáty, ktoré žiadajú, aby sa začalo rokovať so všetkými štátmi, ktoré sa o členstvo v EÚ uchádzajú. Jedinú výnimku tvorí Slovensko, ktoré nemožno považovať za krajinu, ktorá spĺňa požiadavky na demokraciu v tom zmysle, ako ich kladie EÚ."
Ľ. ĎUROVIČOVÁ, Lund, Švédsko
# Dňa 4. októbra odhalia pamätnú tabuľu Márii Henriete Chotekovej v Dolnej Krupej. Nie je veľa žien, ktorým sa posmrtne dostalo cti, že sa na ich skutky nezabudlo a ich dielo dokázali oceniť aj nasledujúce generácie. Odhliadnuc od našich veľkých spisovateliek by sa dali príslušníčky nežného pohlavia, ktoré dosiahli významné úspechy v nejakej oblasti, spočítať na prstoch jednej či dvoch rúk. Jednou z takýchto výnimočných žien je aj M. H. Choteková, ktorá preslávila Slovensko v prvých desaťročiach tohto storočia vo sfére netradičnej, v pestovaní ruží. Rozárium pri Krupej malo obrovskú rozlohu a nechyrovanú rozmanitosť exemplárov ruží. Sad najviac utrpel, keď sa v čase prvej svetovej vojny jeho majiteľka prihlásila za ošetrovateľku do trnavskej nemocnice. Po vojne sa vrátila k svojim ružiam a stala sa európskou kapacitou, uznávanou najväčšími odborníkmi vo Francúzsku a v Nemecku. Sama vyznamenávala najúspešnejších európskych pestovateľov ruží vlastným radom. So zbúraním kaštieľa po jej smrti v roku 1946 zanikli posledné pamiatky na jej život a dielo. Stopy po ružovej záhrade boli badateľné ešte aj po druhej svetovej vojne, kým jej posledné fragmenty nepohltila parcelácia v roku 1947.
Mgr. STANISLAV PETRÁŠ, Dolná Krupá
