Možno slovo "ľudská dôstojnosť" v nás vyvoláva asociácie s rôznymi úklonkami, dvornou etiketou alebo si myslíme, že slovo je určené len pre smotánku vyvolencov... Hovoriť o ľudskej dôstojnosti neznamená zamerať sa len na niekoho, niektorých, ale znamená hovoriť o všetkých, o každom jednom z nás. So smútkom pozorujeme, že chápanie dôstojnosti sa posunulo do takej roviny, keď chýba len málo, aby úplne vypadlo z nášho vedomia. Rešpektovať ľudskú dôstojnosť v sebe a v druhom neznamená mať predimenzovaný, umelý a neživý prístup jeden k druhému. Prijímať ostatných v ich plnom človečenstve, v rešpektovaní ich názorov, ich postojov... je výsledkom akceptovania ich hodnoty, dôstojnosti. Dať iným pocítiť, že majú svoju dôležitosť nehľadiac na postavenie v politickom či spoločenskom rebríčku, nehľadiac na odlišné názory na dianie v politike, nehľadiac na iný štýl v obliekaní, "fandenie" inému futbalovému klubu alebo hudobnej skupine... To však predpokladá prežívanie vlastnej ľudskej dôstojnosti. Problém je v tom, že mnohí sami v sebe pošliapavajú dôstojnosť a zdá sa im to pohodlnejšie... Pohodlnejšie možno, ale určite nie ľudské... Vážiť si odlišný názor, chrániť dobré meno, držať sa pravdy - či práve toto nie je skutočne ľudské? Ako veľmi sme sa vzdialili od ľudského, ako veľmi sme sa vzdialili sami od seba! Rozlúčili sme sa s misionárkou Matkou Terezou nazývanou aj "Anjelom z Kalkaty". Táto drobná, nenápadná žena vo svojom živote neprežila búrlivé romance, o ktoré by sa uchádzali najrenomovanejšie denníky. Nespôsobila žiadne aféry a škandály, ktoré by si všimli tlačové agentúry. Ale táto "matka chudobných" ukázala, že každý má svoju vlastnú, neopakovateľnú, jedinečnú ľudskú dôstojnosť. Ona sama toto vedomie prežívala ako Dar vo svojom živote. Ona je príkladom pre naše Slovensko.

Autor: FRANTIŠEK TRSTENSKÝ, katolícky kňaz, Spišské Vlachy