V piatok večer sa každý divák bratislavského divadla West zúčastní na školení pre diplomatov. Zrejme dobrovoľne, lebo rýchlokurz zahŕňa aj obligátny obložený chlebíček a malinovku, no najmä, školiteľmi sú na slovo vzatí odborníci. Konkrétne Stano Radič, ktorý "svoje" postrehy o fungovaní mechanizmu moci bude demonštrovať za pomoci Mira Nogu, Števa Skrúcaného, Jara Filipa a Rasťa Piška, na pozadí textu Jozefa Banáša. Takto totiž bude vyzerať najnovšia premiéra kabaretnej hry No comment, ktorú režijne pripravil Ľubo Roman. Divákom, ktorí pre divadlo vytiahnu občas päty z Bratislavy, bude zrejme predstavenie povedomé. Svojho času ho totiž Jaro Filip zinscenoval v Trnavskom divadle. Bola to jeho vôbec prvá divadelná réžia, hra sa vtedy ešte volala Tréning na štátnika, odohrávala sa na pozadí francúzskej buržoáznej revolúcie a zahrala si tu aj jedna žena. V Radičovej úprave pre West pribudla spojovacia rola rozprávača - školiteľa. Napísal si ju na telo, no mimochodom, dáva si tu aj do tela. V prestavbách funguje ako prestavovateľ a nosič kulís. Naopak, vypadla žena a zostal čisto mužský kolektív (hoci protagonisti spolu jednotlivo v minulosti pracovali, všetci spolu si zahrajú po prvý raz) a pribudla paralela francúzskej revolúcie s "nežnou". Zmenil sa tiež názov na No comment. Teda na slovko, ktoré používajú politici, keď nevedia, čo povedať. (S výnimkou Ľuptáka. Ten vraj vtedy odpovedá "no cement".) Dôležitou súčasťou predstavenia sú pesničky. O hudbu sa postaral, samozrejme, Jaro Filip, o slová Ján Štrasser. Spievajú všetci, vrátane Radiča, ktorý sa doteraz spevu bránil, keďže nemá hudobný sluch. Záverečnému zboru sa však tentoraz nevyhol. O uvedení Banášovej hry vraj autori uvažovali takmer dva roky. Problémom však bolo nájsť čas, kedy by všetci oslovení mali naraz voľno. Nedarilo sa, preto sa dokonca krátko uvažovalo, že by hru pripravil iný tím, napríklad reálny politik Milan Kňažko. Keďže Ľubo Roman však chce, aby divadlo West okrem inteligentného bulváru bolo i synonymom tvorby vyššie spomínaných humoristov, vyčkal, kým sa čas našiel. Hra sa však musela pripraviť v rekordne krátkom čase a herci na ňu obetovali podstatnú časť divadelných prázdnin. Všetci aktéri však veria, že predstavenie bude za to stáť. Že bude úspešné a nadčasové. Hoci vraj niektorí politici trpiaci stihomamom sa v nej určite nájdu. Nemá však ísť o karikovanie konkrétnych osobností (i keď imitátor Rasťo Piško iste občas zabrúsi aj sem), ale o metaforu boja o udržanie moci. Preto riaditeľ a poslanec Ľubo Roman v jednej osobe verí, že No comment bude úspešné aj po voľbách a v repertoári sa udrží aspoň šesť rokov. Jaro Filip však z toho až takú veľkú radosť nemá: "Takže máme istotu, že to u nás bude aj potom rovnaké. On to predsa musí najlepšie vedieť, veď tam sedí," konštatoval trpko.