Všetko, čo sa krúti okolo kozmonautiky (a Miru obzvlášť), je dramatické. Netreba spomínať poruchy na Mire staršieho dáta, stačí sa obzrieť po udalosť, ktorú sledoval celý svet a stala sa historickou. K spojeniu Atlantisu s Mirom v roku 1995. Ešte pred touto udalosťou, v marci 1995, štartoval na ruskej rakete, ktorá viezla novú posádku pre Mir, aj Američan Thagard, ktorý sa neskôr stal americkým rekordérom v pobyte vo vesmíre (115 dní). Silný vietor na Bajkonure zapríčinil odklonenie rakety Sojuz a požiar na štartovacej rampe. Keď po 115 dňoch po Thagarta prišiel americký raketoplán Atlantis a dvojica kozmonautov z Miru mala odfotografovať odpútanie sa raketoplánu od vesmírnej stanice, spolu s raketoplánom sa oddelila aj kabína Sojuzu TM- -21, v ktorej bola spomínaná dvojica ruských kozmonautov. Vzápätí zlyhali aj počítače (lebo všetky počítače sú tuším také, že havarujú akoby z princípu v kritických situáciách). Azda iba zázrakom sa Rusi Soloviov a Budarin znovu dostali na stanicu, odstránili chyby a všetko bolo v poriadku. Hoci sa mohlo stať, že pre pár fotografií by Rusi a s nimi celý svet prišiel o v súčasnosti jedinú vesmírnu stanicu - Mir. A to bolo počas udalosti označovanej za reprízu pamätného stretnutia Sojuz-Apollo!
POŽIAR NA MIRE
Poruchy na Mire sú takmer každodenným chlebom. Od začiatku jeho činnosti ich bolo už vyše 1440. Nemožno sa tomu čudovať, lebo stanica je v činnosti už dvanásty rok.
Najväčšie technické problémy boli tento rok. Vo februári požiar. Oficiálna verzia hovorí, že kozmonauti Korzun a Kaleri použili dýchacie prístroje a hasiacim prístrojom požiar za 90 sekúnd uhasili. Neoficiálna verzia (z amerických prameňov) hovorí, že oheň sa uhasiť nedal dlhé hodiny a kozmonauti iba ochladzovali okolie. Plamene šľahali do výšky 1,5 m a hatili všetky únikové cesty. Niekoľko dní po požiari zlyhala aparatúra na filtrovanie vzduchu. Vzápätí sa pokazil systém na orientáciu slnečných batérií.
PROGRESS M-34 zasadil miru knokaut
Knokaut zasadil Miru Progress M-34, ktorý pri zrážke poškodil modul Spektr. Oficiálne sa vyhlásilo, že zrážku zapríčinili V. Cibiljev a A. Lazutkin, ktorý Progress zle navádzali na pristátie. Začiatkom septembra sa dokonca rozšírili reči o ich potrestaní a finančnom pokutovaní.
Pravda je však iná
Rusi sa rozhodli, že ušetria na hmotnosti Progressu i na jeho výrobných nákladoch. Preto nenainštalovali navigačný prístroj Kurs (vyrábaný na Ukrajine), ale nový, ľahší, domácej, čiže ruskej výroby. Progress neurobil ani plánovaný oblet Miru, lebo zlyhal nový prístroj, ktorý to mal zabezpečiť. Po tomto zlyhaní sa bezmocní kozmonauti iba prizerali, ako Progress naráža do ramien slnečných batérií a následne do modulu Spektr, v ktorom po zrážke vznikla 40-centimetrová diera, z ktorej hneď unikal do otvoreného priestoru životodarný vzduch. Aby sa kozmonauti dostali k diere a utesnili ju, museli prestrihať rôzne spojovacie a elektrické káble, čím prišli o 40 % energie. Solárne panely na Spektre sú dodnes (a už neopraviteľne) zničené. Ruskí špecialisti vypracovali plán čiastočnej záchrany modulu. Začiatkom septembra Soloviov a Vinogradov (nahradili Cibiljeva a Lazutkina) vystúpili do otvoreného priestoru na neuveriteľných 11 hodín a urobili potrebné montážne práce.
štvrté zlyhanie servera
V nedeľu 14. 9. sa už po štvrtý raz pokazil centrálny počítač (server) na Mire. Situácia sa podobala tej spred týždňa, keď kozmonauti poruchu odstránili do 24 hodín výmenou jednej z periférnych častí počítača. Tentoraz bola porucha komplikovanejšia a oprava trvala dlhšie. Kozmonauti museli reinštalovať systém servera, pričom došlo k výpadku viacerých prístrojov na Mire. Kozmická stanica sa dostala do nekontrolovateľnej rotácie. Tá sa veľmi podobala na nekontrolovateľnú rotáciu v júli, keď jeden člen posádky omylom odpojil hlavný počítač (trvalo to jeden deň) a v auguste, keď zlyhala počítačová sekcia počas spájania. Po zlyhaní museli kozmonauti vypnúť alebo zredukovať prívod elektriny do väčšiny systémov a modulov Miru. Systém Elektron, produkujúci kyslík, bol tiež vypnutý a posádka pálila kyslíkové `sviečky`, aby si vyrobila vzduch. "Hlavný počítač bol vyrobený z dvoch počítačov ešte v roku 1995. Neurobili sme to z blahobytu," povedal zástupca letového veliteľa V. Blagov, jasne narážajúc na chronický nedostatok prostriedkov. Blagov tiež povedal, že vysoká vlhkosť a teplota, rovnako ako zlé skladovacie podmienky pre niektoré náhradné súčiastky do počítača, mohli spustiť lavínu porúch. Oveľa pravdepodobnejšie sa však javí, že ju spustil požiar, ktorý bol na Mire vo februári, hoci o tejto možnosti sa nikto nezmienil.
piate zlyhanie servera
Piata porucha na serveri vznikla tento pondelok. Loď bola neovládateľná a bez spojenia s Centrom upravlenija na Zemi. Poruchu spôsobila chybná súčiastka. Pri poruche centrálneho počítača sa automaticky vypína aj 12 gyroskopov, ktoré ovládajú smerovanie slnečných panelov na Slnko. Najdôležitejšou úlohou je naštartovanie zotrvačníkového zariadenia, ktoré má za úlohu stabilizovanie polohy stanice voči Slnku. Na spojenie Miru s Atlantisom je potrebné, aby bolo prevádzkyschopných 10 zo spomínaných 12 základných zariadení. Včera ráno už potrebných 10 gyroskopov bolo v prevádzke. Kozmonauti vymenili aj chybný ventilátor, ktorý odstraňuje zo stanice kysličník uhličitý.
ATLANTIS NA RAMPE NA MYSE CANAVERAL
Vo štvrtok odštartuje z Mysu Canaveral v raketopláne Atlantis sedemčlenná medzinárodná posádka. Bude v nej aj Francúz J. M. Chretien a Rus V. G. Titov. V nedeľu sa má Atlantis spojiť s Mirom a vyzdvihnúť z neho Foaleho, aby na jeho miesto nastúpil David Wolf. Atlantis má doniesť na Mir aj nový centrálny počítač, ktorý mala pôvodne na Mir dopraviť v októbri nákladná loď Progress.
A ČO ĎALEJ?
Týmto sa však striedanie stráží na Mire nekončí. Na tento a budúci rok plánujú Rusi ešte dve rusko-americké posádky, na rok 1999 tri, ale už bez Američanov. Tí sa od polovice budúceho roka sústredia na výstavbu medzinárodnej kozmickej stanice Alfa. Do programu spolupráce na Alfe sú zapojení aj Rusi, no napriek tomu majú s Mirom ešte ďalšie plány. Chcú z neho vybudovať modernú prestupnú stanicu pri cestách Zem-Mesiac, ktoré budú v treťom tisícročí absolútne reálne. Ako to s Mirom dopadne, o tom rozhodnú financie, ktoré sú v Rusku pre kozmonautiku úzkoprofilovým artiklom. Ale nielen financie, lebo po toľkých problémoch, čo s Mirom tento rok boli, ťažko predpokladať, koľko ich ešte bude a čo v plánoch zmenia.
