Centrálna banka štátu sa málokedy stáva predmetom politickej kritiky. Je do značnej miery nezávislá, zamestnáva odborníkov, ktorí nemajú záujem slúžiť politikom a záujmovým skupinám. Nezávislosť centrálnej banky spočíva aj v tom, že používa iba vo svete uznávané štandardné menové nástroje, ktoré vylučujú, aby centrálna banka uprednostnila v prístupe k peniazom nejaký sektor, vrátane vládneho alebo dokonca nejaký nebankový podnik.
Začiatkom septembra kritizoval NBS vplyvný agrárny politik, poslanec Roľníckej strany Slovenska Miroslav Maxon. Žiadal, aby NBS rýchlo poskytla lacné peniaze na nákup úrody. Chcel, aby NBS za diskontnú sadzbu 8,8 % poskytla na nákup niektorých domácich agrárnych produktov ďalších 0,5 mld Sk, hoci NBS dovtedy už poskytla poľnohospodárom plánovaných 1,5 mld Sk. Maxon svoju požiadavku odôvodnil obavou, že úrodu vykúpia špekulanti. Vláda je na agrošpekulantov krátka, ako sa to ukázalo pri podivných obchodoch so pšenicou minulý rok. Preto zo špekulácií vyplývajúca možnosť zvyšovať cenu chleba nakoniec zabrala na NBS, ktorá ustúpila. Je však obava, že NBS sa nebála ani tak zvyšovania cien potravín ako inflačného vplyvu, ako skôr jeho následkov v politike. Guvernér Vladimír Masár vysvetlil, že emisia účelových lacných peňazí hoci aj na chlieb nie je štandardný nástroj, jeho používanie by sa malo znižovať.
Ďalší závažnejší útok na NBS vyšiel najavo minulý týždeň v súvislosti s vládnym návrhom zákona o NBS, podľa ktorého by rozpočet NBS schvaľovala NR SR, a nie Banková rada NBS a do Bankovej rady by vláda mohla nominovať "nezávislých odborníkov". Vláda tiež požaduje, aby NBS mohla financovať deficit štátneho rozpočtu až do limitu 10 % príjmov rozpočtu v uplynulom roku, kým doteraz platí limit 5 %.
NBS sa však ani v doterajšej svojej činnosti neprejavila ako celkom nezávislá. Ukázalo sa to na spôsobe, akým reagovala na májové útoky zahraničných a domácich špekulantov na slovenskú korunu. Vtedy takmer nepohla s úradným kurzom, pričom devízový kurz väčšiny bánk sa odchýlil v kritických dňoch od úradného až o vyše 5 %. Príčina tohto postoja? Oficiálny výmenný kurz je pre terajšiu politickú reprezentáciu politikum najvyššej priority. Od júna je však slovenská koruna pre mnohé úverové obchody nepoužiteľná, lebo je drahá. Koruna tak nebola znehodnotená vo svojom kurze, ale nastalo znehodnotenie koruny ako investičného prostriedku.
Je otázka, čo je pre podkapitalizovanú slovenskú ekonomiku väčšie zlo, desaťpercentná devalvácia alebo 25 percentné úroky, veď aj vládne projekty sa financujú s takouto vysokou úrokovou sadzbou. Devalvácia by aspoň načas oživila exportnú časť ekonomiky a obmedzila spotrebu obyvateľstva a možno aj vlády. NBS má ešte jednu možnosť: pustiť do ekonomiky peniaze v rozpore s menovým plánom, čím sa vyvolá inflačný impulz a zvýši sa štátny dlh, ktorý sa raz bude musieť splatiť. Ani jedno z ponúkajúcich sa menových riešení slovenskej ekonomike dlhodobo nepomôže, ale zrejme sa použije to, ktoré terajšej politickej zostave pomôže aspoň do volieb zachovať si tvár.
