ý výsledok. Reorganizácia podniku, keď z jedenástich spoločností s ručením obmedzeným sa vytvorilo päť divíznych závodov, naozaj vyniesla na povrch požiadavku znížiť počty pracovníkov v profesiách, ktoré sa ukázali ako neefektívne. "V drvivej väčšine išlo o režijných a technicko-hospodárskych pracovníkov. Ich pomer k výrobným je u nás veľmi nevýhodný a dosahuje dokonca okolo 63 percent. Tento je pozostatkom z čias, keď mal Vihorlat veľké zákazky, ktoré nestačil napĺňať. Po dvoch niekoľkohodinových stretnutiach s predstavenstvom akciovej spoločnosti sme sa dopracovali ku kompromisu a k 1. novembru tohto roku neodíde z fabriky 500 ľudí, ale iba 158, avšak aj toto číslo nemusí byť pravdou. Ešte je tu jedna šanca. V týchto dňoch sa o nej rozhoduje a keď zákazka, ktorá `visí` vo vzduchu vyjde, v čom som optimistom, potom ani tých 158 ľudí neodíde. Odídu iba tí, ktorí chcú odísť. Lebo treba povedať popravde, sú aj takí. Našli si lepšie miesto, sú nespokojní so zárobkom, a podobne." To sú slová Františka Cenknera, predsedu ZO OZ Metalurg pri Vihorlate, a. s., v Snine. "Čakali sme, že prechodom k železiarňam získame zákazky, budeme mať robotu a konečne sa zvýšia aj mzdy. Niečo sa dvihlo, ale to je málo. Päť či šesť tisíc korún, ktoré tu robotník mesačne dostane, nie je veru ktoviečo. Ale roboty niet nikde, čo si môžeme vyberať? A to je najhoršie. Vravia, že kto chce, môže odísť. Dobre, ale kam?" rozhodí rukami päťdesiatnik, ktorý práve opúšťa fabriku. Nechce, aby sme uverejnili jeho meno. Vraj zatiaľ nie je na zozname prepúšťaných... Možno že naozaj k prvému novembru nebude musieť z Vihorlatu odísť ďalších 158 ľudí. Problémom tejto fabriky však nie je to, či ich prepustí alebo nie, ale nedostatok zákazkovej náplne a nesmierna úverová zaťaženosť z minulých rokov.
(Dokončenie z 1. strany)
Obrovské úvery, ktorými bola fabrika zaťažená v dôsledku veľkého rozvoja špeciálnej výroby, z ktorej nakoniec nebol žiadny osoh, nikto Sninčanom neodpustil, nezohľadnil. V súčasnosti podali projekt na revitalizáciu podniku a veria, že prejde. "Raz aj na našej ulici musí zasvietiť slnko," odpovedá na pochybovačné reči o perspektíve Vihorlatu František Cenkner. Tým "slnkom" by mal byť automobilový koncern Volvo-Scania. Od augusta tohto roku vyrábajú preň formy na tlakové odlievanie hliníkových odliatkov a v budúcom roku by ich mali vyrobiť už za 30 miliónov korún. Rozpracovaný je už aj vstup do ďalšieho automobilového koncernu, a to v rokoch 1998-2000, pre ktorý by vyrábali a opracovávali hliníkové odliatky za približne pol miliardy korún. Zatiaľ sú tieto perspektívne zákazky iba v štádiu "rozpracovania". Treba veriť, že Sninčanom vyjdú. Z asi 5800 pracovníkov pracuje dnes vo Vihorlate viac ako 2300. V tomto regióne väčších pracovných príležitostí niet. Otázka existencie Vihorlatu a jeho perspektíva je preto aj otázkou sociálneho rozvoja sninského regiónu. Už dnes mu ľudia začínajú hovoriť "druhá hladová dolina".
