uplynie v októbri dvesto rokov. Nezmyselný povojnový predpis však spôsobil, že obec nesie meno po neznámej osobe, keďže nikoho významného pod menom Mojzes v našich dejinách nepoznáme. Obecný úrad spolu s MO Matice slovenskej a Rímsko-katolíckym farským úradom v Mojzesove požiadali Ministerstvo vnútra SR o pravopisnú úpravu názvu obce na Moyzesovo. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied potvrdil, že pravopisná podoba mena Štefan Moyzes sa ustálila na základe záverov komisie pre historickú terminológiu a tak sa uvádza i v Slovenskom biografickom slovníku. Z toho logicky vyplýva, že i obec pomenovaná po ňom by sa mala písať Moyzesovo. Ministerstvo vnútra SR však vychádzajúc zo zákonov a predpisov o obciach odporučila žiadateľom, aby usporiadali hlasovanie obyvateľov (účasť nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a schválenie názvu nadpolovičnou väčšinou odovzdaných hlasov), potom má obec pripraviť žiadosť, doplniť ju potvrdením Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra a so zápisom o hlasovaní poslať Krajskému úradu v Nitre. Ten pošle materiály MV SR, ktoré pripraví podkladový materiál a predloží na schválenie vláde. Vzniká bludný kruh, lebo občania, ktorí sú dnes apatickí aj v prístupe k oveľa vážnejším riešeniam, sú ľahostajní (alebo aj neuvedomelí) pokiaľ ide o názov ich obce. Je však zaujímavé, že k pravopisnej zmene je dnes potrebné malé referendum, kým k zmene názvu z Izdeg na Mojzesovo stačila komisia zložená z historikov, ktorá iniciatívne a svojvoľne zamenila latinské znenie Moyzes za Mojzes. Jednoducho je nepochopiteľné, že páni historici pomenovávajúc obec po slovenskom dejateľovi Moyzesovi zvolili gramatický prepis Mojzesovo, teda názov po nikom. A pri tejto absurdite, žiaľ, asi aj ostane, pretože súčasný zákon o zmene názvov obcí pripomína železnú obruč. Je tu však ešte jedna záhada. Ako je možné, že desiatky námestí a ulíc pomenovaných po Štefanovi Moyzesovi sa vo všetkých prípadoch prepisujú ako Moyzesovo, Moyzesova?

Autor: ELENA KOLÁČIKOVÁ, Bratislava