Strach má veľké oči a malú dušičku. Po svojich prapredkoch z jaskýň sme získali slušnú zbierku strachov: strach z ohňa, vody, kriku, ticha, tmy, samoty, ľudí... Ale aj naše storočie prispelo svojou troškou do mlyna. Niekto má strach z výpalného, daňových úradov, výťahu, chôdze peši... Začali sme sa svojim strachom venovať systematicky a na vedeckej báze. Dali sme im latinské názvy: xenofóbia a ďalších asi 145 fóbií.
Prečo sa teda bojíme? Lebo sme zlí. A prečo sme zlí? Lebo sa bojíme. Človek má niekedy chuť povedať tým veľkým, dobre živeným, po zuby ozbrojeným chlapcom: "Neboj sa, maličký. Nemusíš sa ničoho báť. Bubák je už za horami-za dolami. Odlož ten kvér, lebo tí druhí si budú myslieť, že si zlý. A ty vlastne nie si ani taký zlý, ty sa len príšerne, náramne bojíš."
