SOUL (ČTK) - Južná Kórea nemá inú možnosť ako používať nášľapné míny, aby ochránila svoju hranicu so stalinistickou severnou Kóreou, čo je kľúčový dôvod pre prezidenta Spojených štátov Billa Clintona, aby odmietol medzinárodnú zmluvu o zákaze týchto zbraní. "Použitie pozemných mín na Kórejskom polostrove je nevyhnutné, pretože je to mocný zastrašujúci prostriedok proti provokáciám severokórejskej armády, ktorý môže výrazne znížiť ľudské straty," uviedol nemenovaný juhokórejský vládny predstaviteľ. Chceli sme, aby svetové spoločenstvo uznalo našu výnimočnú bezpečnostnú situáciu na Kórejskom polostrove, ale zostalo nám len rezignovať z akejkoľvek dohody o zákaze pozemných mín, dodal. Takmer 90 krajín sa zhodlo v stredu v nórskom Oslo na dohode o zákaze nášľapných mín, Clinton sa však odmietol pridať, pretože do nej neboli zahrnuté výnimky navrhnuté Washingtonom. USA požadovali, aby bol vzhľadom na tamojšiu neistú situáciu na ďalších deväť rokov zo zákazu vyňatý Kórejský polostrov, na ktorom pretrváva posledná studenovojenská hranica. V demilitarizovanom pohraničnom pásme boli zakopané státisíce pozemných mín. Washington a Soul zhodne tvrdia, že severná Kórea má sklon obsadiť silou Južnú a že diskutované míny tvoria "zásadnú ochranu" pred nečakaným útokom. Severná Kórea má najmenej milión vojakov, ktorí tvoria šiestu najväčšiu armádu na svete. Velitelia armády Spojených štátov sa striktne postavili proti navrhovanej dohode s tým, že by jednotky USA boli vystavené zbytočnému riziku, najmä v Kórei. Túto čiaru "jednoducho nemôžu prekročiť a táto čiara znamená istotu a bezpečie pre našich mužov a ženy v uniformách," vyhlásil Bill Clinton. V Južnej Kórei majú USA 37 000 vojakov.