Dnes ráno zazvonil kuriér a doniesol mi nový telefónny prístroj. Volá sa Vista 350, je čierno-biely s obrazovkou a je to darček od telefónnej spoločnosti Bell za to, že v jednom kuse niekam telefonujem a míňam peniažky práve u nich, a nie u konkurenčnej spoločnosti. Keďže som hračičkár, potešil som sa, lebo tento telefónik je ideálny spoločník - robí takmer všetko, akurát variť nevie.

Napriek tomu, že mám rád všelijaké gadgets (čiže technické hračky), vyznačujem sa mimoriadne nevyvinutým zmyslom pre skladanie, montovanie a akékoľvek údržbársko-remeselnícke činnosti. Doma sa to pozná na prvý pohľad - obrazy, ktoré v iných domácnostiach obvykle visia na stenách, sú u nás voľne uložené pozdĺž stien, pretože zatlčenie klinca do steny by u mňa bolo spojené s ťažkosťami nie nepodobnými tým, ktoré vznikali pri organizácii spoločných manévrov vojsk Varšavskej zmluvy. Keby nebol môj manuálne zručný priateľ Otto došiel minulý rok na návštevu, tak okno v mojej spálni bude otvorené ďalšie tri zimy (riešil som to spacákom a dvoma dekami) a nikdy by som sa nebol dozvedel, že na verandu sa dá vyjsť aj z izby, nielen z kuchyne cez okno. Moja pracovňa po zrealizovanej výmene žiarovky pripomína zasadačku kolchozu po úspešnej výročnej schôdzi spojenej s oslavou dosiahnutých výsledkov. Alebo Augustínov mozog pred napísaním dvoch prelomových článkov do Republiky.

A tak tu teraz sedím nad telefónom, jeho modulmi, prípojkami, káblikmi, štyrmi pestrofarebnými návodmi a kopou vrecúšok, pretože výrobca si dal záležať a každú jednotlivú súčiastku zabalil osobitne. Pri rozbaľovaní som zároveň zistil, prečo nie je možné, aby tento telefón predávali už poskladaný a pripravený k prevádzke.

Každá zo súčiastok bola vyrobená na úplne inom kontinente. Slúchadlo je z Mexika, napájač z Číny, modul z Malajzie. A ja, chlapec zo Slovenska, už po šiesty raz zisťujem, že káblik s okrúhlym koncom sa do hranatej dierky zastrčiť nedá. Toto všetko sa deje napriek tomu, že návody k poskladaniu a obsluhe sú naozaj podrobné, aj pre idiotov, a začínajú sa pokynmi, ako sa máte pri skladaní pohodlne usadiť, pred veľkým úkonom si umyť ruky vo vlažnej vode, najlepšie mydlom, dosucha poutierať, pridané sú čísla, kam máte volať, keď si neviete rady, ako aj linka pre psychicky labilných, ktorí stroskotajú na úskaliach pripojenia sieťového adaptéra k optickému káblu alebo naopak. Tak ďaleko som sa nedostal, ja si svoje psychické problémy riešim písaním fejtónov.

Teraz som narazil na súčiastku, ktorá sa vôbec nepodobá na nič z nákresov v návode a neviem si vôbec predstaviť, kam by sa to asi mohlo pripojiť. Najskôr by to mohol byť amatérsky vyrobený prístroj na kontrolu klíčivosti neskorých zemiakov kombinovaný so stierkou na okná. (Ak vás to veľmi zaujíma, vôbec neviem, ako vyzerá prístroj na kontrolu klíčivosti, ani či niečo také vôbec existuje. Ja dokonca ani neviem, ako sa správne zemiaky klíčia. Ak si dobre spomínam, tak proti smeru hodinových ručičiek).

Podľa mňa mi to tu podhodila moja zlomyseľná dcéra, aby ma otestovala, či spoznám, že to k telefónnym súčiastkám nepatrí. Alebo to z ulice privliekol pes.

Obyčajne nosí užitočnejšie veci. Pred dvoma mesiacmi vyhrabal v záhrade niečo veľmi záhadné, tiež som nevedel, čo to je, ale odvtedy, čo som to vložil v aute do priehradky na rukavice, som ešte ani raz nemusel kúpiť benzín. Možno to ale bude aj tým, že jazdím na naftu.

Po niekoľkých neúspešných pokusoch o pripojenie klíčomera k ostatným súčiastkam som sa rozhodol, že telefón musí fungovať bez neho. Pozastrkoval som konce káblov do príslušných či nepríslušných otvorov. Potom som otvoril okná, aby sa vyvetral dym. Netušil som, že v telefóne môže byť niečo, čo spôsobí, že zástrčka začne tlieť a roztaví sa.

Medzitým sa zastavil človek, vyslaný telefónnou spoločnosťou, aby mi oznámil, že keď neprestanem teroristickým spôsobom útočiť na ústredňu, budú mi telefóny odobrané, zástrčky zapečatené a budem mať na päť rokov zákaz vstupu do všetkých telefónnych búdok v Ontariu a Manitobe. Pre istotu som rýchlo odpojil zopár káblikov, ktoré asi aj tak patrili k opodiaľ ležiacemu vysávaču. Asi som sa mal uspokojiť so starším, technicky nedokonalým modelom, ktorý hovoril len štyrmi jazykmi, oznamoval mi dopredu, kto volá a čo chce, indikoval duševné rozpoloženie volajúceho a volaného, a ak účet za medzimestské hovory presiahol stanovenú čiastku, tak ako prémiu aj popolieval záhradu.

Toto nové čudo, v stave ku ktorému som dospel, zaberá pol písacieho stola a tvári sa veľmi neprívetivo. Jediná priateľská súčiastka je papierový štítok, na ktorý si podľa návodu mám napísať svoje telefónne číslo a zastrčiť ho... a už je to tu zase... niekam ho mám zastrčiť... ale otvorov na tomto telefóne je také množstvo a sú najrozmanitejších tvarov... ešte dobre, že v civilnom živote to s tým zastrkávaním také zložité nie je, lebo niektorí by sme sa vôbec neboli narodili.