"Všetko s mierou," povedal Krajčír a zbil syna metrom.
Nezabudli ste ešte, priatelia, na nezabudnuteľného Sama Wellera? Ja takmer áno, ale oná hláška ma ani po desaťročiach neprestala zarážať. Čo to je za nezmysel: biť metrom a uznávať len yard?
Aj môj otec bol krajčír a bral miery s náležitou úctou. Najmä sovietske... Naraz zložil šitie na kolená a zahľadel sa do okna: "Ba či sa raz tí chlapci vrátia?" Mal na mysli nielen Cyrila Otčenáša s Dušanom Slobodníkom, ktorých si víťazi vzali na prevýchovu, ale aj ruský zmysel pre mieru. Vytvoril si dokonca vlastný, pôvodný etalón na stalinský meter. Jediným slovom vedel vyjadriť odchýlku medzi ruským a európskym rozchodom koľajníc. Priam triumfoval, keď presne o taký kúsok mal dlhšiu palicu hokejista Cicinov.
Ja som začínal akademickejšie. Parížsky prototyp metra mi bol - ako vôbec celému pokoleniu - jediným správnym meradlom. Vzdialenosť dvoch vrypov bola pre nás vzorom presnosti. Vedeli sme pravda, že nónius na šubleroch je iný, ba aj to, že zlievarenský meter sa líši od štandardného... Po zistení, že Zem je hrboľatý krumpľoid, sme začali pochybovať, či možno presne deliť nepresný poludník. S úľavou sme prijali informáciu, že ozajstný meter je recipročnou hodnotou rýchlosti svetla vo vákuu.
Hlavne svetlo v právnom vákuu...
Nadarmo nás v predmete "Počty a merba" presviedčali o ideáloch. Všade vôkol nás sa meter buď naťahoval, alebo scvrkával. Kto odovzdával kontingenty, bol iný než neplniči. Kto nešiel s nami, ale proti nám, bol takýto maličký... Kým inde bol svet gombička, nám sa končil v Aši a Ubli.
Nebola to však zlá príprava na život. Naivní západniari stále ešte verili, že meter je irídiovo-platinový, kým tu bolo navidomoči, že môže byť len z gumy. Takto chápaná teória relativity nás pripravovala lepšie ako utajovaná Einsteinova.
Hlúpučkí kozmopoliti toto naše špecifikum dodnes nie a nie pochopiť! Po stáročia nám vnucovali rífy, hoci nám sa lepšie meria od buka do buka. Veru, z viedenských lakťov sme nezískali ostrejšie lakte, ani uhorskými rokmi nepredĺžili svoje letá! Máme naše, cudzie nechceme. Darmo nám vnucovať palce, veď si my ich dávno držíme sami.
Nenadávajte teda, priatelia, na režim, ktorého predstavitelia stihli v počtoch akurát percentá a v merbe len fakt, že protoyp metra sa z Paríža presťahoval do Bruselu. Naši Pickwickovci sú predsa verní tým najdávnejším tradíciám - a preto najpovolanejší.
Aj keď ich zdanlivo nikam nepovolávajú.
Autor (1941) je spisovateľ.
