u svetovému šampionátu rezonovalo ďaleko za hranicami našej vlasti. Hneď na druhý deň po skončených augustových MSJ faxoval prezident UIPM Nemec Klaus Schormann ďakovný list a neváhal použiť slová ako fantastické, perfektné, neopakovateľné. Dokonca sa chvála šírila aj prostredníctvom internetového e-mailu zo samotných útrob medzinárodnej únie. "Každý si ho mal možnosť prečítať a posúdiť jeho pravdivosť," povedal predseda Slovenského zväzu moderného päťboja Vladimír Miller. Keď Slovensko kandidovalo pred tromi rokmi v Sheffielde na usporiadanie MSJ `97, tak v podstate len skúšalo svoje pozície v medzinárodnom svetle. Nakoniec ho napriek pôvodnému časovému predstihu v roku "R" zaskočila schválená kandidatúra. Po obrovských problémoch a organizačnom pingpongu medzi Bratislavou a Banskou Bystricou zachránila situáciu AŠK Dukla. V máji sa definitívne pustila do práce, v polovici augusta už skladala účty. Opäť sme nezlyhali, a pohľad zvonka prináša zaslúžené slová chvály. Pri nadvihnutej pokrievke však každému z organizátorského štábu bolo jasné, že sme si navarili korenistú polievku. Keby zahraničie detailne poznalo všetky problémy s financiami, krvopotné zháňanie sponzorov, asi by nám postavilo na jednej strane oltár slávy a na strane druhej pomník pre bláznov. Nerozpakujeme sa použiť pre niekoho hanlivé slovíčko. V kolektívnej sile sme naozaj blázni, zabraňujúci potope z koryta, ktorému niekto predtým odbagroval brehy. Z rozpočtu zhruba 3,5 milióna korún sa podľa vyhlásenia veliteľa strediska Ivana Čierneho podarilo nielen zachovať šibeničný nulový variant (hlavne vďaka oficiálnemu štartovnému účastníkov), ale aj ušetriť zopár tisícov na zaslúžené odmeny. Aj preto pri Banskej Bystrici na Králikoch chutil spomienkový guláš a vďačne sa zakývalo zbohom šampionátu, ktorý opäť s intenzívnou silou, na akú sme si už navykli, odhalil naše anomálie. Vladimír Miller presne charakterizoval financovanie slovenského športu, žijúceho a padajúceho na skostnatenej finančnej metodike štátu. "Príspevok na takéto podujatia dostaneme, no až na konci roka, keď už budú dávno za nami." Dva a dva sú vždy štyri, nielen v rodinných rozpočtoch, ale mali by byť aj na vyšších úrovniach prerozdeľovania extrémnych daňových zaťažení občana. Komu vyhovuje chaos vo financovaní trebárs aj takýchto podujatí, aké sme videli pod Urpínom, je už iná parketa. V každom prípade si však môžeme povedať - zahraničie nás po juniorských majstrovstvách sveta vyzdvihlo do nebies, no domáci systém s chronickou praxou, nezriedka pokútne hľadaných financií po všetkých kútoch podnikateľských subjektov, nás zahrabal až pod čiernu zem.