ale aj v súčasnej neatraktívnosti učiteľského povolania, najmä z hľadiska jeho finančného ocenenia. Hoci v Trebišove bola zriadená pobočka Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity (PU), jej zameranie na výchovu učiteliek materských škôl a školských klubov nerieši problém kvalifikovaných učiteľov pre ročníky 1. - 4. O niečo lepšia, avšak zďaleka nie dobrá, je situácia v okrese Vranov nad Topľou. Podľa slov vedúceho odboru školstva Okresného úradu PaedDr. Štefana Orla, z 222 učiteľov ročníkov 1. - 4. spĺňa kvalifikačné predpoklady 74 percent, čiže 26 percent je nekvalifikovaných. V súčasnosti sa 23 takýchto učiteľov rekvalifikuje na Pedagogickej fakulte PU. Keďže Vranovčania nechcú, aby základy vzdelania dávali deťom úplní "pedagogickí amatéri", za učiteľov na prvý stupeň prijímali vychovávateľky zo školských klubov detí a učiteľky z predškolských zariadení. Každý roko však klesá aj kvalifikovanosť učiteľov druhého stupňa. Mladí ľudia, absolventi vysokých škôl, najmä s aprobáciou matematika, telesná výchova a cudzie jazyky, nastupujú do lukratívnejších zamestnaní ako je povolanie pedagóga. Je všeobecne známe, že absolventi kombinácie geografie vymieňajú školskú katedru za miesto sprievodcu v cestovných kanceláriách. V okrese Vranov nad Topľou je z 270 pedagógov vyučujúcich na druhom stupni 93,5 percenta plne kvalifikovaných, avšak do sto percent, čo je cieľom tamojšieho odboru školstva, chýba ešte 6,5 percenta. Vranovčania sa v najbližších dňoch chystajú navštíviť vedenie Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity a požiadať ich o vytvorenie elokovaného pracoviska, ktoré by vychovávalo pedagógov pre ročníky 1. - 4. priamo vo Vranove nad Topľou. Majú totiž takú skúsenosť, že uchádzačov, či presnejšie povedané uchádzačiek, o toto štúdium by mali v okrese dosť, avšak mnohí z nich nedostanú šancu v Prešove len preto, že to kapacita fakulty nedovoľuje. Zdá sa, že v tomto smere sú relatívne bez problémov v okrese Humenné. Na tamojšom odbore školstva tvrdia, že v ročníkoch 5. - 9. majú 100-percentnú kvalifikovanosť učiteľov a na prvom stupni základných škôl učí iba 8 nekvalifikovaných učiteliek, aj tie však majú dlhodobú prax, ktorá sa zohľadňuje. Jedinou slabinou je nedostatok učiteľov cudzích jazykov. Humenčania sú v tomto ohľade výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo, a tým je, že povolanie učiteľa stráca hlavne u mladých ľudí čím ďalej tým viac na príťažlivosti, aj keď poslucháčov pedagogických fakúlt neubúda. Mnohí z nich však hľadajú uplatnenie všade inde len nie tam, kde ich predurčuje kvalifikácia. Základným motívom je finančné ohodnotenie práce učiteľa a jeho spoločenské postavenie.