BRATISLAVA - Nepriaznivý vývoj reálnych miezd sa po viac ako pol druha roku otočil. Hoci Štatistický úrad SR vypočítal, že v poslednom štvrťroku 2000 reálne príjmy ešte klesali (o 1,8 percenta), sami štatistici priznávajú, že ich prepočty nezohľadňujú všetky faktory a v skutočnosti bol ich vývoj kladný.
Odchýlku štatistiky od reality spôsobili verejnoprospešné práce. „Keby sa nezapočítali verejnoprospešné práce, tak by vo štvrtom štvrťroku reálne mzdy vzrástli,“ tvrdia analytici Slovenskej sporiteľne. Platy týchto pracovníkov mali totiž len formálnu funkciu a umelo znižovali celoštátny priemer. Ak by ich štatistici nezahrnuli do svojich údajov, reálna mzda by vykázala rast o 0,4 percenta.
Podľa ekonómov tento výsledok prekonal aj optimistické očakávania. „Predpokladali sme, že štatisticky vykazovaný pokles reálnej mzdy dosiahne 3,5 až štyri percentá,“ vysvetlil analytik ČSOB Ľudovít Ódor. Rýchlejšie napredovanie miezd pripísal predovšetkým vyššej ziskovosti podnikovej sféry. „Rast výkonnosti ekonomiky tak konečne môžu pocítiť aj ľudia,“ doplnil Ódor. Štedrejší ako obvykle však bol v poslednom štvrťroku 2000 aj štát. Vôbec najrýchlejší rast platov (o 16,7 percenta) dosiahli zamestnanci v školstve.
Priemerná nominálna mzda medziročne vzrástla o 6,5 percenta na 12 803 korún. Po zaplatení daní a poplatkov tak ľuďom zostalo na míňanie približne 10 400 korún. Podľa odborníkov z trhu práce však takouto sumou disponuje len menšia časť obyvateľstva. Navyše, koncoročné mzdy obsahujú aj nepravidelnú zložku - odmeny a 13. plat. Priemerná mzda za rok 2000 predstavovala 11 430 korún.
Štatistický úrad očakáva v prvom polroku medziročný nárast nominálnych miezd o 7,9 % na 11 720 Sk. V plusových číslach by už mala byť aj dynamika štatisticky vykazovaných reálnych miezd. Odhady ekonómov a štatistikov o výške ich rastu sa pohybujú v intervale 0,7 až 1,1 percenta.
JURAJ JAVORSKÝ
