Medzi futbalistami, ktorí prišli v lete do Humenného, bol aj skúsený stredopoliar Miroslav Jantek. V prešovskom Tatrane veľa príležitostí v poslednom čase nedostával, v 29-tich rokoch si ešte na ligu trúfal, a tak ho ponuka Chemlonu potešila, navyše do rodného Vešca to má len na skok. V Humennom začal sezónu na svojom tradičnom poste, na pravej strane zálohy, ale pred dvoma týždňami proti Prievidzi už zaskakoval na poste pravého obrancu a v sobotu proti Prešovčanom hral libera, navyše s kapitánskou páskou na rukáve. Ako sa mu na ďalšom novom poste a proti svojim bývalým spoluhráčom hralo? "V prvom polčase dobre, nemal som veľa práce, lebo chlapci predo mnou i v strede ihriska pracovali výborne a spoľahlivo. Po prestávke, ale najmä v záverečnej polhodine, to už bolo horšie. Tatran získal územnú prevahu a objektívne priznávam, že len vďaka streleckej nemohúcnosti jeho hráčov sme si udržali tesný náskok." A čo spôsobilo zvrat vo vývoji zápasu, ktorý sa pre Chemlon začal viac ako sľubne? "Tatran za nepriaznivého stavu čiastočne poprehadzoval zostavu, posilnil stred, vrhol sa do útoku, lebo hráči ako Jambor či Drobňák sa vedia presadiť aj individuálne. My sme zasa nechceli príliš riskovať. Pri dvojgólovom náskoku sme sa dopredu veľmi nehrnuli, aby sme neodkryli priestor pred vlastnou šestnástkou. S trochou šťastia nám to vyšlo a cenné tri body ostali doma. Ja osobne mám z víťazstva dvojnásobnú radosť, aj keď proti Prešovu sa mi už i v minulosti zvyklo dariť."