Kdekto si už myslel, že rekordná forma prekážkara Igora Kováča je po MS v Aténach definitívne minulosťou. Fakty totiž vraveli jasnou rečou: päť štartov na stodesiatke, no ani jeden výkon pod 13,50 sekundy. V Zürichu 13,85, v Monte Carlo 13,59, v Bruseli skončil svoju púť dokonca predčasne, v Prahe na lige 13,82, takže Igorovým poaténskym maximom bolo tokijských 13,52 z predošlého víkendu. V sobotňajšom finále seriálu IAAF Grand Prix v japonskej Fukuoke však nášho medailistu z MS akoby niekto pošibal čarovným prútikom. V jednej z najrýchlejších stodesiatok sezóny skončil štvrtý, no opäť razantne atakoval rekordný čas zo Štokholmu. Od medaily ho delili tisíciny, od rekordu jediná stotinka. "Čo sa týka umiestnenia, čakal som trocha viac," priznal po pretekoch Kováčov tréner a manažér Jan Pospíšil. "Avšak buďme skromní: Pán Boh zaplať aj za štvrtú priečku a kvalitný čas, druhý najlepší v Igorovej kariére." Trénera Kováčov čas neprekvapil. Vedel, že jeho zverenec má stále formu, ibaže akosi sa mu po MS začala lepiť smola na päty. Na každom mítingu sa prihodilo čosi nepredvídané. Čierna séria sa skončila až vo Fukuoke. "Po štarte som ho videl v poradí poriadne vysoko, avšak zaváhanie v strednej časti trate, kde neudržal rytmus kroku, ho stálo medailu i rekord," vysvetľoval Jan Pospíšil. "Prekážky sú zradná disciplína. Stačí, ak na stotinku sekundy stratí pretekár koncentráciu a môže na to poriadne doplatiť. Ani sa nenazdá, a súperi mu utečú o meter-dva." Igorova stodesiatka, hoci ju zvládol za skvelých 13,14 sekundy, ani zďaleka nebola ideálna. Vie o tom aj tréner Pospíšil. "Ak niekto pokazí preteky technicky tak ako Igor a dosiahne spomenutý čas, je to jasný dôkaz, že sa v ňom ešte skrývajú veľké rezervy. Potvrdilo sa, čo som vravel na druhý deň po bronzovom finále na MS: Igor má potenciál na výkon pod 13 sekúnd." "Nuž, je to smola, lebo od striebra ma delili len 3 stotiny a je dosť veľký rozdiel, či je človek druhý alebo štvrtý." Nielen v poradí, ale i v peniazoch, veď namiesto desiatich tisícok dolárov by inkasoval o dvadsaťtisíc viac. Odpoveď na otázku, čo sa skrýva za rýchlymi časmi, zhrnul prekážkar do jedinej vety: "Rýchla tartanová dráha, nie príliš silný vietor (+ 0,3 m/s), teplo a fantastická atmosféra." Pre Kováča sa však finálovými pretekmi GP sezóna nekončí. V stredu letí do jamajského hlavného mesta Kingston na míting organizovaný chýrnym šprintérom Donaldom Quarriem. "Preteky, kde pobežia napríklad Američania Pierce a Kingdom, sú v piatok a po nich si tam ešte päť dní oddýchnem," objasňoval Igor Kováč, ktorý v nedeľu zaspal a nestihol lietadlo letiace na starý kontinent a do Prahy dorazil až s 24-hodinovým oneskorením. V sobotu sa tešil aj tréner Alexander Beskrovnyj. Jeho zverenka a manželka Galina Čisťakovová, ktorá štartovala vo finále GP ako prvá slovenská atlétka v histórii, skončila piata, hoci spomedzi osmičky finalistiek mala na konte najlepší tohtoročný výkon. "Vyťažila maximum z toho, na čo v danej chvíli mala," komentoval Alexander Beskrovnyj manželkin "veterný" výkon 14,18 m. "Vôbec som nepočítal s tým, že by mohla zdolať ktorúkoľvek zo súperiek, ktoré skončili pred ňou." Manžela Galiny Čisťakovovej potešila v sobotu aj dcérka Irina. Vo finále majstrovstiev Slovenska družstiev si v behu na 200 m zlepšila osobný rekord na 25,14 sekundy. Na štrnásťročnú školáčku veľmi kvalitný výkon.
Autor: GABRIEL BOGDÁNYI
