lakonicky Seničan, zámočník zo Slovenského hodvábu, pre ktorého je masérstvo vlastne "fuška." K reprezentácii sa dostal pri nástupe Jozefa Vengloša a s Pavlom Malovičom zostali v realizačnom kádri jediní zo "starých." Masíruje však už od roku 1974, v jeho šľapajach idú aj synovia. Aký bol pocit maséra po víťaznom zápase s Čechmi? "Príjemný, mal som pocit, že som dal do hry celé svoje ja a vyšlo to, no jednoducho super." Na stole sa nesnaží hrať prvé husle, nechá hráčov vyhovoriť sa, ale čo sa dozvie, o tom vie len on a Pán Boh. Ani nikto z rodiny. "Každý prežíva svoje, niekto si aj zdriemne. Ja som na to, aby som sa prispôsobil." Vo svaloch jednotlivých hráčov nie je rozdiel, nie je to tak, že niekto sa masíruje ľahšie, iný ťažšie. Len

niekto dlhšie a iný kratšie. Hráči si určia poradie, v akom idú na masáž. Poslední bývajú legionári, zvyčajne to býval Dubovský. "Začínam o 20.00 h a končím aj o druhej po polnoci," dodal majster na svaly, ktorý by bol najradšej, keby dnes vybehol Bališ v čo najlepšom stave. "Videl by som v tom aj kus svojej práce," dodal Hečko z rodu tých, ako žartom vravieva, ktorého starý otec napísal román "Drevené víno a červená dedina."