# Už niekoľkokrát a s istou dávkou eufórie pán premiér vyhlásil: "...som právnik, stál som pri zrode ústavy..." Občania by si mali uvedomiť, že ak ON stál pri zrode ústavy, je tým najpovolanejším podávať aj jej výklad. Ústavný súd, tento "chorý prvok na našej politickej scéne", potom nemá nárok poznať ústavu lepšie ako pán premiér.
FRANTIŠEK SCHUSTER, Bratislava
# Ak občania neprejavia úctu sami k sebe, tak žiadne politické zoskupenie, strana ani hnutie pre nich neurobí nič. Totiž každá strana má pripravený príťažlivý program s lákavými sľubmi, ale všade sa iba rozhoduje, kto ešte bude čo privatizovať, či akej funkcie sa zmocní. Ak občan nechce skončiť ako prašivá ovca, mal by založiť novú stranu, niečo ako "občianska spolupatričnosť". Ináč sa naši vítečníci, vďaka našej nepodarenej ústave, sami odvolia aj zvolia, a to bude mať také následky, že sa za nás budú hanbiť ešte aj detné deti.
MATEJ HABOR, Nová Baňa
# Štvormetrová palacinka, ktorú upiekli v hoteli Esperanto v Pribyline, to je naozaj husársky kúsok. Ale možno by sa pracovníci tohto zariadenia, namiesto snahy dostať sa do Guinnessovej knihy rekordov, mali snažiť o lepšie služby zákazníkom. Jedného dňa sme sa tam zastavili na obed, bolo nás asi sedem, a zo širokého výberu na jedálnom lístku sme si chceli objednať, na čo sme mali chuť. Čašníčka nás hneď zmrazila, že jedál je len polovica. K syru nemali tatársku omáčku, lebo vraj im neprišiel mliekar. Nemali ani niektoré prílohy, keď sme si napokon objednali krokety, dozvedeli sme sa, že práve "došli". A to je, prosím, podnik v súkromných rukách. Podotýkam, že jedlo bolo veľmi chutne pripravené, takže zlyháva skôr organizácia než kuchár. Ako amatéri sa prejavili pracovníci tohto hotela aj v prípade, keď motocyklista, ktorému sa neďaleko pokazilo auto, prišiel požiadať o informáciu, kde je najbližší autoservis alebo odťahovacia služba. Nevedeli a poradili mu, nech si to nájde sám. Opakom je asi desať kilometrov vzdialený hotel Permon, kde vás už v recepcii vítajú panely s najrozličnejšími informáciami o autobusových a železničných spojoch, ale aj o autoservisoch a iných službách. Tí Slovensko nezahanbujú.
ŠTEFAN BLOK, Košice
# Mečiarovi sa podarilo politickú, ale aj nepolitickú opozíciu frustrovať do tej miery, že výrazné osobnosti z radov tých, ktorí nesúhlasia s jeho jánošíkovskou politikou, pokladajú za neperspektívne a možno aj zbytočné angažovať sa a venujú sa iným, mnohokrát nie menej lukratívnym aktivitám. Takto sa uvoľnilo pole pre nudných a neatraktívnych politikov bez charizmy, kreditu a pozitívneho imidžu, ako sú J. Čarnogurský, J. Langoš, I. Šimko a iní. Ich vystupovanie vyvoláva averziu a človek sa napríklad pri povýšeneckom ironickom úsmeve Čarnogurského nemôže zbaviť dojmu, že mu ide predovšetkým o samoľúbe sebautvrdzovanie sa v tom, že je najstatočnejší, najčistejší a najpovolanejší, hoci takýmto postojom odradí ďalších svojich voličov. Možno je taký, ale politika je vec nanajvýš pragmatická. Je nepochopiteľné, že politická strana ako KDH alebo DS pripustia pri dnešnom stave slovenského spoločenského vedomia, ktoré je zdevastované bývalými režimami ľudákov a komunistov a je nanajvýš konzervatívne, aby títo páni oslovili potenciálnych voličov. Alebo pánom politikom ide vlastne len o ich isto celkom výnosné posty lídrov. Potom: Zbohom, Slovensko!
J. KOREŇ, Nitra
