a hoci za nimi boli desiatky masových hrobov, boli presvedčení, že ich svedomie je správne. Ba dokonca ho má i s. Biľak, tvrdiac ešte dnes, že Brusel robí na Slovensko väčší politický nátlak ako niekdajší Sovietsky zväz na bývalé Československo. Akoby zabudol, že "jeho svedomie podpísalo pozvánku v r. 1968 nie pre prílet holubíc mieru, ale pre príchod vojsk "spriatelených armád". Svoje svedomie mali aj mnohí dnešní politici a poslanci, keď vstupovali do "rodnej strany" a potom do ďalších... Poznám ľudí oddaných komunistickej ideológii a proletárskemu internacionalizmu, ktorí zo dňa na deň sa stali nacionalistami. Svoje svedomie majú červení Slováci, no i biele Slovensko, náboženské i národnostné menšiny. Svoje svedomie mám i ja, i môj sused. Hoci naše svedomia nie sú názorovo totožné, zatiaľ spolu dobre vychádzame.

Z toho vidieť, že "svoje svedomia" sú rôznorodé. Aby sa svedomia ako-tak zjednotili, musí tu byť aj vedomie. Vedomie na základe logiky nám ustanovujú zákony. Tieto v každom štáte (demokratickom) sú odvodené od ústavy. I od našej ústavy tak hrdo proklamovanej pred piatimi rokmi pánom Prokešom. Ale ústavu musí každý rešpektovať a niekto aj chrániť. A na to bol ustanovený Ústavný súd. Tento musí podľa svojho vedomia vynášať logické zdôvodnenia ústavných paragrafov.Tento rozhodol, ako rozhodol.Tu nejde o pána Gauliedera, ktorý podľa "svojho svedomia" menil farbu dresu, ale o vyhlásenie ÚS na základe presne stanovených logických zákonov uvedených v ústave. Čo teda rešpektovať v tomto prípade? Ich (svoje svedomie, každého svedomie), alebo Ústavný súd, ktorý vychádza z paragrafov ústavy bez "svojho svedomia", ale na základe predpisov a logicky utvorených zákonov. Poslanci - spamätajte sa, veď aj my sme Slováci. Nielen podľa "svojho svedomia", ale aj vedomia!

Autor: RUDOLF KOLMAN, Trnava