S nostalgiou spomínam na entuziazmus poslancov v prvých rokoch po "zmrazenej revolúcii" 1989. Poslanci sa zaviazali, že každý mesiac urobia jeden dobrý skutok. Zapamätal som si iba dobrý skutok poslanca Hrnka, ktorý vlastnoručne priviezol staršiemu občanovi fúru uhlia. Ako plynul čas, padali ilúzie, rozkladali a spájali sa strany, menili sa predsavzatia, ale i vyhlásenia a programy. Toto obdobie by historici zhodnocovali veľmi rozdielne. Niektoré zlomové udalosti ostanú nespochybniteľné: Zlatá Idka s valcovaním, ktoré sa začalo na povestnú Hubertovu noc v novembri 1994, eufória víťazných poslancov s akčnými päťkami (štvorkami, trojkami), rozdávanie štátneho majetku "svojim", porušovanie ústavných i obyčajných zákonov s odôvodnením, že je to ich morálne hlasovacie presvedčenie Niečo sa však vymklo z rúk: súbežne s vytváraním strednej vrstvy zbohatlíkov sa vytvorili i rodinné klany, omnoho bohatšie od bežných privatizérov, ktorí im tvorili iba kulisu. Vo filozofickom slovníku z roku 1980 (iný sa mi nepodarilo zohnať) pojem demokracie je vysvetlený a charakterizovaný ako podriadenie sa menšiny väčšine. Dočítal som sa tam tiež, že finančné a mocenské klany si dosadzujú svojich politikov, poslancov, sudcov, políciu i štátnu sféru. Tu som trochu na pochybách, lebo u nás najprv politici vytvorili tieto klany. Žeby sa Marx a Lenin mýlili? Len málo ľudí pocítilo, ako chutí moc, ale moc ľudí vie, ako chutí málo. Záleží na občanoch, ako sa k tomu postavia vo voľbách. Stratu cti si mnohí poslanci dali draho zaplatiť cez privatizáciu. Kriminálnici hovoria, že strach a peniaze nikdy nemali. U mnohých politikov je to naopak. Prečo tí, ktorým dnešné zoskupenie pomohlo postaviť sa na nohy, nechávajú Slovensko padať na kolená, veď padnú podobne! Spoliehajú sa na to, že po biblických siedmich neúrodných rokoch nastane sedem rokov blahobytu? V Rusku po nástupe boľševikov bolo 70 neúrodných rokov! Blahobyt, ale i úpadok štátov je postavený na osobnostiach. Podľa ich vlastností a skutkov sa posudzuje štát v danom období. Bude nám vzorom obrazne povedané Kristus, alebo diabol? Občan sa riadi a má päť základných zmyslov: zrak, sluch, čuch, hmat a chuť. Osobnosť politika-štátnika by mala mať zmyslov viac! Zmysel pre spravodlivosť, poriadok, čestnosť, pravdovravnosť. Provinčný politik - populista sa riadi úmyslami nekalými, ktorými sa dá všeličo zatutlať a zahmliť. Takíto politici nemajú predvídavosť. Majú iba dar "povídavosti".

Autor: JOZEF HOZLÁR, Nové Zámky