Matka Tereza sa v mladosti rozhodla zasvätiť svoj život službe chudobným. Ako mladá rehoľníčka išla do Indie, kde chudoby bolo a je aj dnes neúrekom. V rehoľnej komunite bývala vo veľkom kláštore, v relatívnom blahobyte a ako učiteľka učila deti bohatých Európanov a bohatnúcich domorodcov. Skutočne chudobní ľudia žili vo svojej biede a špine ďaleko od brán ich školy. Bola nespokojná so svojím postavením, kde sa hovorilo o chudobe a v skutočnosti sa žilo v istote na spôsob bohatých. V túžbe odstrániť toto napätie prosila svoju predstavenú, aby jej umožnila slúžiť tým najchudobnejším. Keď jej to odmietala, vyprosila si to od pápeža a s jeho povolením mohla opustiť kláštor. Na cestu jej dali starší civilný oblek a jeden dolár. Tento hneď pred bránou dala žobrákovi.
Začal sa pre ňu nový život plný dobrodružstiev, prekvapení, práce, odriekania, ale aj prejavov vďačnosti. "Nikdy nezabudnem na úsmev umierajúceho Inda, ktorý mi vďačil za to, že po prvý raz v živote ležal v čistej posteli." Matka Tereza dala príklad všetkým kresťanom: Aj chudobní ľudia majú svoju dôstojnosť. Nenakŕmime ich peknými rečami. Treba ich brať vážne aj v ich zúfalom postavení a nakoľko je to možné, podeliť sa s nimi, stáť pri nich a nepýtať sa na ich náboženstvo, rasu alebo vinu či minulosť. Čoskoro našla mnoho spolupracovníkov a nasledovníčok. Dnes sa s ňou lúči viac ako 4500 sestier.
Svojím životom ukázala, že kresťanská viera nie je predovšetkým dogma, ale správny čin. Ťažisko jej nepísanej filozofie je v nasledovaní Ježiša, ktorý učil milovať všetkých ľudí konkrétnou láskou, osobitne chorých a chudobných, a robiť, čo len vládzeme, aby sa ich život zmenil k lepšiemu. Spolu s Martinom Lutherom Kingom, s Albertom Schweitzerom patrí k veľkým kresťanským osobnostiam nášho storočia, ktorí popri rastúcom násilí ukázali, že aj láska je schopná robiť veľké divy a že Ježišov odkaz ostáva aktuálny a pôsobivý aj v našom svete.
Ľudia chudobní, urážaní, marginalizovaní v nej našli svoju advokátku a matku a spolu s nimi všetci, čo veríme, že svet sa naším pričinením môže stať lepším, strácame v nej vzácneho človeka. Súčasne v nej nachádzame symbol, príklad a učiteľku, že sa oplatí konať dobro a s núdznymi podstupovať riziko, že sa staneme im a jej podobní.
Autor: ANTON SRHOLEC, kňaz
