právo usporiadať Hry XXVI. olympiády v roku storočnice od prvých OH nového veku 1896 práve v ich meste, Gréci zanevreli na celý svet a dušovali sa, že sa už nikdy nebudú uchádzať o organizáciu prvého športového a vo veľkej miere i kultúrneho sviatku sveta. Atény boli vtedy kandidátskym favoritom nad favoritov. V piatom (!) kole hlasovania však podľahli ekonomicky mocnej Atlante 35:51, prehrali s mestom bez akejkoľvek tradície. Športový svet chvíľu ronil slzy, niekto úprimne, iný štýlom krokodíla, ďalšia olympiáda v USA sa však stala faktom so všetkou svojou rozporuplnosťou. Gréci, a nielen oni, hovorili o "predaných hrách za ťažké doláre". Keď ich však prešiel prvý hnev, pochopili, že aténska kandidatúra 1996 sa až príliš spoliehala na storočnicu, tradície, priam symbolickú a demonštratítvnu voľbu v prospech kolísky európskej civilizácie, kultúry, demokracie a olympizmu. Poučili sa. Kandidatúru na rok 2000 vynechali, sústredili sa na prvé olympijské hry tretieho tisícročia. V tomto storočí v grécej metropole OH neboli, ak odrátame "medziolympiádu" 1906. Treba poznamenať, že Atény neodišli "s dlhým nosom" iba pred rokom 1996. O hry sa uchádzali vo vojnových rokoch 1940 a 1944 (v roku 1948 boli OH v Londýne) i v roku 1952 (pridelili ich Helsinkám). Ak však dnes tu a tam počuť, že gréckej metropole pridelili na 106. zasadnutí MOV v Lausanne olympiádu 2004 z "pocitu predchádzajúcej krivdy", nie je to pravda.
"Chceme vás informovať o Aténach, rýchlo sa rozvíjajúcom meste, smerujúcom do ďalšieho tisícročia. Kandidatúra Atén harmonizuje olympijskú tradíciu s vyspelou technikou a infraštruktúrou."
GIANNA ANGELOPOULOSOVÁ-DASKALAKIOVÁ, prezidentka Prípravného výboru aténskej kandidatúry
Posledným svetovým športovým podujatím v Aténach, najväčším tohtoročným, boli VI. atletické majstrovstvá sveta. Ich dátum 1.-10. augusta Gréci možno trochu až nad mieru únosnosti využili na prezentáciu Atén ako kandidátskeho mesta OH. Urobili to však nanajvýš kultúrne a šikovne. Majstrovským kusom, najvzácnejším diamantom na výstave klenotov, bolo slávnostné otvorenie šampionátu. Priamo z atletikou malo spoločné iba to, že atletika je olympijským športom číslo jeden. Skvostný aténsky večer na mramorovom štadióne Panathinaikon, dejisku Hier I. olympiády, bol veľkolepou oslavou športu i olympizmu všeobecne. "Vyhral najlepší. Bol som v Aténach na nedávnych MS v atletike a otvárací ceremoniál bol najlepší, aký som kedy videl," povedal predseda MOV Juan Antonio Samaranch už po lausannskom hlasovaní, potvrdzujúc, že zámer Grékom vyšiel. Skvelé divadlo s hlavnými protagonistami, hudobným skladateľom Vangelisom a opernou speváčkou Manserrat Caballéovou, neuveriteľne živo skĺbilo ducha antiky s víziami kozmického veku. Skutočnosť, že atletické MS navštívilo podstatne menej divákov, než sa očakávalo, a ktorú ostro kritizoval predseda Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie (IAAF) Talian Primo Nebiolo, sa ukázala v konečnom dôsledku menej dôležitá.
"Historické a kultúrne argumenty boli a sú na strane Grékov. Som medzi tými, ktorí veria v tradíciu, a preto si neželám, aby olympijské hry boli opäť komerčnými majstrovstvami sveta."
SEBASTIAN COE, dvojnásobný britský olympijský víťaz v behu na 1500 m (1980, 1984), v súčasnosti významný športový diplomat
Grékom pri žiadnej príležitosti nie je komerčný úspech cudzí. Od nepamäti patria medzi najšikovnejších obchodníkov. Ich životná filozofia - "všetko s mierou" -, ktorú dodnes v krajine cítiť, platí aj pre túto oblasť. Účastníka atletických MS zahrnuli pozornosťou, necítil z nej však zištný aténsky profit. Obyčajnému gréckemu malému obchodníkovi urobí najväčšiu radosť, ak môže cudzincovi ukázať zvýšenú pozornosť. Zľaviť z ceny je najčastejším gestom, napríklad s poznámkou, že Slovákov či Slovensko má nadovšetko rád, hoci možno pochybovať, že vlastne vie, kde táto krajina leží. Grék zvykne predať aj nemožnosť, nepôsobí však pri tom nesympaticky. Atény pri kandidatúre okrem oficiálneho rozpočtu 1,57 miliardy dolárov na organizáciu OH o peniazoch nerozprávali. Majú plnú podporu vlády, 96 percent obyvateľov mesta (je priam nepochpiteľné, ale treba brať do úvahy, že v Aténach neprajníci OH demonštrovali odpor dvoma bombovými útokmi) si želá hry. Možno predpokladať, že Grékom sa podarí rovnakou mierou zladiť svojho obchodného ducha bez otvoreného "kšeftárenia" s myšlienkou olympizmu ako antickú tradíciu s modernou technikou.
