Spoveď potrestanej džudistky J. Závackej, dnes zamestnankyne detektívnej kancelárie

Za jej úspechmi stoja roky driny. Roky odriekania strávené v telocvični, na tvrdej žinenke, ktorá by bola pre tisícky jej rovesníčok čímsi absolútne cudzím. Jana však mala odmalička povahu zamávať s osudom tak ako so súperkami, ktoré jej žreb prisúdil.

Taký je jej život, také je jej džudo, taký je práve ten osud, ktorý Jane v tomto športe ukazuje svoju tvár. Aký bol teda údel reprezentantky Jany Závackej po tom, ako jej po jednom vrcholnom turnaji objavili v tele niečo zakázané? A vlastne prečo? Chcela to? Zahrávala sa so svojím osudom? Mali vôbec vzniknúť tieto riadky? Keď už pre nič iné, tak aspoň na objasnenie faktov, občerstvenie pamäti. Takže... "Vo februári bol v Leondingu turnaj," začína svoju spoveď niekdajšia nádej slovenského džuda. "Skončila som tam druhá a, samozrejme, absolvovala som dopingový test. Povedali mi: o dva-tri týždne sa dozviete výsledok. Stalo sa tak po troch mesiacoch. Oznámili mi ho zo zväzu, pretože taký je postup. Povedali mi, že mám udelený dočasný dištanc. A vraj do pätnástich dní sa môžem odvolať. Potom celé vedenie zväzu odcestovalo na majstrovstvá Európy, kde som mala štartovať aj ja. Mimochodom, fakt o pozitívnej vzorke som sa dozvedela len dva dni pred šampionátom." Džudistický "ansámbl" zotrval v dejisku ME ďalší týždeň. Jana pokračuje: "Bola som na antidopingovom výbore, kde mi oznámili, že musím počkať, kým sa vedenie zväzu nevráti, a že sa mám poradiť práve s ním. Na zväze mi však predtým tvrdili, že oni majú starosti s ,Európou` a vybaviť si svoju kauzu musím sama." Vedenie sa po týždni z majstrovstiev Európy vrátilo. Jana sa mohla odvolať, za test druhej vzorky sa však platí (ak sa Jana dobre pamätá, okolo 8-9 tisíc korún) a zväz jej na to peniaze odmietol dať. "Ja som na to nemala," približuje situáciu Závacká. "Od rodičov som pýtať nechcela, takže to dopadlo takto... Pred vyše mesiacom mi nadobro oznámili dvojročný dištanc, nemôžem sa zúčastňovať na žiadnych sústredeniach ani súťaží a od 18. februára 1999 sú pripravení privítať ma znovu vo svojich radoch. Taký bol oxeroxovaný verdikt európskej únie. Hnevá ma to, pretože teraz musím čakať do zimy, aby som sa vôbec dozvedela, čo mi vlastne vo vzorke objavili. Slovenský zväz džuda poslal na európsku úniu žiadosť s požiadavkou, aby nás oboznámili so zakázaným obsahom testu. Vraj, aby mohli vyvodiť určité opatrenia pre ostatných džudistov. Neobratnosť vrcholného európskeho aj domáceho orgánu má za následok len naťahovanie Janinej kauzy. Závacká nemôže využiť dostupné metódy už asi aj tak prehratého súboja, akými sú v tomto prípade už len právne cesty. Nemôže si ani len zaplatiť advokáta, ktorý by jej pomohol v jej neľahkej situácii. Proti čomu sa postaviť, keď ani vlastne nevie, čo v nešťastnom začiatku tohto roku užila. "Myslím si, že to bude jedno diuretikum, ktoré som použila na odvodnenie organizmu s úmyslom zhodiť na váhe." Bežná prax v džudistickom svete. Jana zobrala detskú dávku po predchádzajúcom schválení MUDr. Urvayovou. "Pani doktorka mi to odporučila, aj keď veľmi neisto, a ja som so štipkou strachu užila moju neskoršiu bolesť." O existencii Slovenského antidopingového výboru má Jana Závacká len nejasné predstavy, vie o laboratóriách za ťažké milióny, no nevie nič o prevencii, ktorá by mala pomáhať športovcom, aby sa im nestalo to, čo sa stalo jej. "Pred pár rokmi som dostala útlu brožúrku, kde bolo veľmi stručne uvedené, čo sa môže a čo nie. Prečo niekto nie je zodpovedný za to, aby športovci odchádzali na vrcholné zahraničné súťaže čistí a nie s tŕňom na duši, či bude naozaj všetko v poriadku?" Cíti sa Jana vôbec vinná? "Spolovice. Neviem naozaj, na čom som. V mojej vzorke mohlo byť naozaj hocičo... Veď vraj aj cukríky proti kašľu určitej značky sú dopingom. Ja som to nevedela a niečo podobné som aj užívala." Argumentujeme: neznalosť sa trestá. Jana sa odvoláva na spomenutý antidopingový výbor a jeho nečinnosť, respektíve slabú agitáciu. "Veď si zoberte, koľko už máme na Slovensku športovcov, ktorí museli predčasne ukončiť kariéru a ich vina na tom bola naozaj neveľká." Nevedomosť, za ktorú by mal byť zodpovedný niekto iný... "Na Slovenský zväz džuda sa hnevám len z toho dôvodu, že sa na mňa ,vykašľali`. Vrazili do mňa naozaj pekný balík peňazí, kým sa im podarilo spraviť zo mňa športovkyňu súcu obstáť v európskom meradle. Turnaje, súťaže, sústredenia. A teraz absolútny nezáujem. A vraj, keď chcem dopovať, nemám vyhrávať." Čo ďalej? "Keď mi konečne niečo oznámia, chcem v prvom rade zistiť, či Európska únia džuda vôbec odpúšťa tresty. To sa však nestane skôr ako pred majstrovstvami sveta v Paríži. Nasledovať bude odvolanie, ktorým by som chcela dosiahnuť skrátenie trestu." Tak teda niekdajšia a dúfajme, že ešte aj budúca džudistka čaká. Dni a týždne, ktoré predtým trávila v telocvični na žinenke, zabíja teraz v poisťovni ako úradníčka. A snáď aj preto, aby si neskôr mohla sadnúť s advokátom k svojmu prípadu a požiadať o analýzu tzv. B-vzorky, prilepšuje si k platu ako pracovníčka istej bratislavskej detektívnej kancelárie. Sledovanie, ochrana a iné formy práce týchto ľudí, ktorých poznáme poväčšine len z televíznych seriálov. Zaoberala sa aj možnosťou štartovať ako armwrestlerka, no zákaz európskej únie platí aj na iné športy.