Schick strávil takmer polovicu života v armáde. Keď v roku 1910 ukončil službu vlasti, odišiel za zlatom na Aljašku. Tam dostal životný nápad. V teplote, ktorá sa takmer nikdy nevyšplhala nad nulu, sa zlatokopom neholilo práve najpríjemnejšie. Voda im zamŕzala na tvári. Boli to muky. Schick sa preto jedného dňa rozhodol, že sa radšej oholí bez vody - nasucho. Ani tento spôsob síce nebol bezbolestný, ale otvoril mu oči.

Údajne bol doslova posadnutý holením. Bol vraj presvedčený, že muži by sa mohli pokojne dožívať až 120 rokov - stačilo by, aby sa dobre a každý deň oholili. Pravidelne a bez zbytočných príprav s mydlom či penou.

Životným snom Jacoba Schicka sa stalo holenie nasucho. S prestávkou, keď počas prvej svetovej vojny opäť vstúpil do armády, sa ho už nikdy nevzdal. Už na Aljaške vedel, že na holenie možno využiť elektrický motorček. Trvalo mu viac ako desať rokov, kým takúto mašinku zhotovil.

Prvé roky svojho bádania v oblasti holenia venoval Schick výrobe holiaceho strojčeka s vymeniteľnou žiletkou. Inšpirovali ho zbrane. Hlavica holiaceho strojčeka sa otvorila. Z nej vypadla stará žiletka a na jej miesto sa automaticky zasunula nová. Tá bola pripravená v rukoväti strojčeka. Človek sa ostrého plieška nemusel ani dotknúť. Bezpečné, jednoduché a šikovné.

Aj napriek tomu, že holiaca „opakovačka“ vynášala obrovské peniaze, Schick nebol spokojný. Muži sa stále museli holiť s vodou a mydlom.

Prvý holiaci strojček na elektrinu Schickovi u výrobcov neprešiel. Ak sa chcel zbaviť strniska, musel v jednej ruke držať hlavu strojčeka, ktorú si prikladal k tvári. V druhej mal motorček. Komplikovaný dvojdielny model prepojený káblom z bezpečnostných dôvodov nikto nechcel vyrábať. Schick i tak zopár kusov urobil. Postupne ich zlepšoval a rozdával kamarátom.

V roku 1927 si už bol úspechom svojho elektrického strojčeka taký istý, že práva na výrobu „opakovačky“ predal. V tom čase elektrický strojček zdokonalil do predajnej podoby. Americkí muži ho však dostali až 18. marca 1931. Vtedy sa strojčeky začali predávať v obchodoch.

Strojček už nebol dvojdielny. Zmestil sa do jednej ruky. Muži mu však akosi neverili. Schickove predstavy, že jeho vynález sa v obchodoch rozchytá v priebehu pár dní, sa nenaplnili. Prvý strojček predal za 25 dolárov v roku 1931 v New Yorku. Do konca roku sa predalo ďalších tritisíc. Elektrický zázrak zostával na pultoch. Vynález sa na trhu ocitol v čase najhlbšej hospodárskej recesie.

Aj napriek tomu si mohol Schick predsa len otvoriť v Stamforde fabriku. Zamestnal v nej sto ľudí. Obchodu sa stále veľmi nedarilo. Pani Schicková musela dokonca za 10 000 dolárov založiť ich rodinný dom.

Schickov úspech však raz musel prísť. Nikdy vo svojom výskume nezastal. Stále strojček zdokonaľoval. V roku 1937 zomrel v Kanade ako 59-ročný, slávy sa však stihol dožiť. Jeho strojček používalo v tom čase už jeden a pol milióna mužov.

Elektrický strojček prežil vo vylepšených podobách dodnes. Muži sa môžu holiť aj nasucho. Pravda, nedožívajú sa 120 rokov, ako si predstavoval Jacob Schick. Holenie je zvláštny obrad. Nie je však elixírom mladosti.

MATÚŠ KOSTOLNÝ

V utorok - Začiatky hazardu v Las Vegas