é právo, kauza Gaulieder prestala právne existovať. Vznikla však kauza HZDS. Je natoľko závažná, že generálnemu prokurátorovi SR poskytla dostatok dôvodov, aby podal návrh na pozastavenie činnosti alebo rozpustenie vládneho hnutia. Tento politický subjekt totiž svojím protiústavným a protiprávnym konaním prekročil rámec, aký pre politické strany a hnutia ustanovil zákon.
Prvé priznanie, že vedenie HZDS vo vzťahu k poslancom hnutia urobilo nedemokratický a protiústavný krok, pochádza už z predvolebného mítingu, ktorý sa konal 3. augusta 1994 v Bratislave. Vladimír Mečiar vtedy vyhlásil: "Kandidáti HZDS sa zaviazali, že ak sa stanú poslancami, radšej sa vzdajú mandátov, ako by sa dopustili zrady a spôsobili rozvrat v hnutí." O tom, akým spôsobom sa toto "zaviazanie" uskutočnilo, podrobne porozprával Dušan Macuška na schôdzi NR SR v decembri 1996.
Poslanec hnutia vtedy oficiálne vyhlásil, že 27. júla 1994 F. Gaulieder podpísal "Zmluvu uzavretú podľa paragrafu 51 Občianskeho zákonníka medzi HZDS a Ing. F. Gauliederom". Bola v nej klauzula, že ak kandidát, ktorý sa stane poslancom, vystúpi z klubu HZDS, do troch dní je povinný vzdať sa svojho mandátu. Ak tak neurobí, toto právo uplatní druhá zmluvná strana, teda samotné hnutie... Aby mohlo vzdať mandát namiesto poslanca, kandidát už na konci júla 1994, teda dva mesiace pred voľbami, podpísal a ponechal hnutiu k dispozícii list predsedovi parlamentu, ktorým sa mandátu vzdal - hoci ho ešte nemal. D. Macuška tento list na pôde parlamentu dokonca prečítal: "Podpísaný poslanec NR SR sa dňom (tu je vynechané miesto) vzdávam podľa ustanovenia článku 81 odsek 1 Ústavy SR svojej poslaneckej funkcie." Právny expert HZDS pred poslancami tvrdil, že ide o "platný právny úkon pána poslanca Gauliedera" a novinárom umožnil do zmluvy nahliadnuť!
Ďalší predstavitelia hnutia potom potvrdili, že takéto stranícke reverzy v júli 1994 podpísali viacerí kandidáti HZDS. Vladimír Mečiar po troch rokoch za okrúhlym stolom politických strán priznal, že ich vraj podpísali štyria. Pri zisťovaní skutočného počtu však nie je nik odkázaný na svedectvo predsedu HZDS či priznanie jeho poslancov. Podpisy na "zmluvách" totiž overoval Notársky úrad sídliaci v Bratislave na Dunajskej 29. Z jeho Osvedčovacej knihy, č. Knihy 0-II/94, sa dá ľahko zistiť, koľkí kandidáti hnutia "zmluvu" podpísali. No už len tá jediná, ktorú pán Macuška ukázal na pôde NR SR, je dostatočným dôkazom, že vedenie HZDS nerešpektovalo ústavné postavenie poslanca - jeho slobodný mandát sa rozhodlo nahradiť imperatívnym. Politické vedenie hnutia, disponujúce "zmluvami", môže poslancom vnucovať svoju vôľu, hoci ústava jasne hovorí, že zástupcovia občanov svoj "mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi". Podľa viacerých svedectiev má úzke vedenie HZDS k dispozícii viac než 50 straníckych reverzov! Zatiaľ použilo iba jeden - práve proti poslancovi Gauliederovi...
Ústavný súd SR sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyjadril aj k existencii a uplatňovaniu zmlúv, resp. reverzov medzi HZDS a kandidátmi na poslancov. Najvyšší orgán ochrany ústavnosti konštatoval: "Reverz, zabezpečovaný vo forme osobitných zmlúv (záväzkov) medzi politickým subjektom a ním navrhovanými kandidátmi vo voľbách, je v rozpore s ústavou, pretože prostredníctvom neho môže príslušný politický subjekt trvale a účinne vyžadovať od bývalého kandidáta (po voľbách poslanca), ktorý s ním uzavrel tzv. reverznú zmluvu, výkon mandátu výlučne podľa straníckych príkazov..." Z čoho vyplýva, že HZDS konalo protiústavne, keď "zmluvy" (reverzy) uzatváralo. Konalo protiprávne, keď hlasmi svojich poslancov porušilo ústavné právo F. Gauliedera. Koná protiústavne a protiprávne, keď odmieta rešpektovať rozhodnutie Ústavného súdu. Už to je dostatočný dôvod, popri viacerých ďalších, aby generálny prokurátor podal Najvyššiemu súdu SR návrh buď na pozastavenie činnosti HZDS, alebo na jeho rozpustenie. Zákon o združovaní v politických stranách a hnutiach totiž hovorí: Zakazujú sa strany a hnutia, "ktoré porušujú ústavu a zákony, alebo ktorých cieľom je odstránenie demokratických základov štátu".