"Po postupe som sa tešil, že si vo svojich tridsiatich štyroch rokoch ešte zahrám aj v najvyššej súťaži. Dobre som sa cítil v príprave aj zdravo som si veril. Desať dní pred ligovou premiérou som ale na tréningu zacítil tupú bolesť v lýtku a diagnóza znela - natrhnutý sval."

# V Petržalke ste odohrali hodinu. Ako sa pozeráte na zápas?

"Ja som vhupol vlastne do rozbehnutého kolotoča. Navyše aj s určitými tréningovými restami. Nehralo sa mi však zle. Napokon celé mužstvo po hernej stránke odohralo veľmi solídnu partiu. Prehra 2:3 nás všetkých mimoriadne škrela. Azda každý z nás na trávniku cítil, že máme minimálne na bod. Zlyhali sme v koncovke."

# V kolonke víťazstiev máte nulu. Dnes doma hostíte Slovan.

"Čaká nás ťažké sústo. Bez ohľadu na to však my "strašne" potrebujeme vyhrať. Konečne sa chytiť a urobiť rozhodujúci zlom v účinkovaní v Superlige. Každý zápas je ťažký, každý aj iný a ani Slovan, hoci sa mu darí, nie je neporaziteľný."

# Nemáte teda žiadne obavy zo Slovana?

"V našom futbale je Slovan stále veľkým pojmom. Ja osobne som za čias niekdajšej rivality Trnavy a Slovana bol jeho oddaným fanúšikom, jednoducho pravým slovanistom. Raz som proti "belasým" už aj majstrovský zápas hral. Bolo to v tuším v roku 1985 v Martine, keď Slovan vypadol z I. ligy. Nie je však žiadny dôvod zľaknúť sa futbalistov z Tehelného poľa. Všetci však musíme dať do hry úplne všetky sily."