„Keby sa tá choroba dostala do USA, bolo by to zničujúce - nielen pre farmárov, rančerov a priemysel, ale aj pre konzumentov,“ povedal Greg Frazier, bývalý člen Clintonovej administratívy, ktorý mal na starosti poľnohospodárstvo. Američania zvieratá neočkujú.
Posledná väčšia epidémia v Severnej Amerike bola v Mexiku v roku 1953. Pred rokom sa na chvíľu vyplašili Kanaďania, keď sa v Sasetchwwane objavilo niekoľko prípadov. Potom však všetko utíchlo.
Najhoršie epidémie slintačky a krívačky zasiahli USA na začiatku minulého storočia. V roku 1914 zasiahla 22 amerických štátov a farmári museli utratiť 3500 stád.
Americké poľnohospodárstvo sa zmenilo: vtedy boli všade rodinné farmy, dnes majú bohatí rančeri zvieratá natlačené na malom priestore, takže choroba by sa šírila rýchlejšie.
Americké ministerstvo poľnohospodárstva zakázalo dovoz mäsa a niektorých syrov z krajín EÚ, hneď ako vírus preskočil do Francúzska. Hovorca Európskej komisie vo Washingtone Gerry Kiely odhadol, že európskych exportérov to bude stáť asi 458 miliónov dolárov.
Americkí poľnohospodárski experti sú však s Bushom spokojní a hovoria, že zákaz bol v poriadku. „Bol to logický krok,“ hovorí John Maas z kalifornskej univerzity. „Bolo treba rýchlo zavrieť dvere, kým sa nič nestalo.“ Maas spomenul, že podobné choroby sa často šíria z Blízkeho východu či z Číny. „Hrozba nie je nová - nový je len smer, odkiaľ prichádza.“
Na amerických letiskách si v týchto dňoch dávajú veľký pozor. Na Kennedyho letisku v New Yorku sa takmer každého prišelca z Európy pýtajú, či nebol náhodou na farme alebo v ich blízkosti. Keď odpovie, že áno, tak mu pracovníci lekári nasprejujú podrážky topánok. „Keď sú topánky špinavé, musíme to jednoducho umyť,“ povedal zľahčujúco pre Washington Post Willie Harris z orlandského letiska.
(miš, reuters)
