Honoré de Balzac v okúzlení nad Mojžišom a Faraónom v roku 1827 napísal novelu, ktorej zápletka sa deje v lóži parížskej opery, aby aktéri mohli komentovať jednotlivé čísla tohto diela. Čoraz častejšie hrávaná opera G. Rossiniho, autora nesmrteľného Barbiera zo Sevilly - dielo, bez ktorého si nemožno predstaviť zrod Verdiho Nabucca a Aidy, odznelo v monumentálnom, režijne a scénicky pôsobivom uvedení s majstrovskými speváckymi výkonmi na nedávnom 18. opernom festivale v Pesare (neďaleko Rimini), rodisku skladateľa. Slávnej biblickej téme v hudobnej reči, najmä nádhernej modlitbe pred rozostupom Červeného mora, sa na upravenom štadióne dostalo frenetického prijatia. Famózne predstavenie Barbiera sa zasa udialo v Teatro Rossini so skvelým kanadským dirigentom. Ak prirátame tretie dielo, frašku Il Signor Bruschino (hrávanú i u nás), nádherné predvedenie Malej smútočnej omše a vydarený koncert z diel Rossiniho a Donizettiho, môžeme konštatovať, že pesarský festival sa stáva magnetom svetovej hudobnej verejnosti a súčasne meradlom porovnávania interpretácie rossiniovskej hudby. Dvojtýždňový operný sviatok sa konal pod záštitou talianskeho prezidenta. Dôkazom toho, že opera ako žáner sa nestratí, je nielen značná časť publika z radov mládeže, ale aj plejáda mladých talentovaných operných i hereckých osobností. Odsledovať tento festival by mohlo byť povinnosťou pre adeptov operného spevu. Dostalo by sa im špičkovej a vzorovej interpretácie. Len čosi okolo sto kilometrov od Pesara, v ponuro malebnej Macerate, bola okrem Gounodovho Fausta a Verdiho Nabucca uvedená aj slávna Donizettiho Lucia z Lammermooru. Hralo sa na otvorenej aréne, komornejšej ako Verona, ale komplexný dojem bol priaznivý a hlboký. Tohtoročným festivalovým kreáciám by sa štipľavo ironický a postrehom bystrý starý pán G. Rossini či elegantný G. Donizetti, ktorého dvestoročnicu narodenia si pripomíname, určite potešili. Tak ako diváci, ktorí sa už tešia na ďalší ročník operných hodov.
Autor: PETER KUKUMBERG (Autor je spolupracovníkom SME.)
