"Je to práve dvadsať rokov, čo som po prvý raz večeral s CharlieTriem. Vtedy si ani jeden z nás nemohol kúpiť lístok na podobnú večeru, na akej sme teraz." Aj takéto slová zaznievajú z videopásky číslo šesť a Bill Clinton má pravdu, lebo účasť na večeri či obede spojených s podporou politickej strany stojí tradične okolo desaťtisíc dolárov. Pred dvadsiatimi rokmi Bill Clinton ešte nebol ani guvernérom štátu Arkansas a Charles Trie nevlastnil prepychovú reštauráciu v hlavnom arkansaskom meste Little Rocku... Ale časy sa menia.
Zverejnenie videozáznamov, na ktorých vidno prezidenta Billa Clintona s najväčšími finančnými podporovateľmi čínskeho pôvodu, je doložením faktu, že demokrati počas minuloročnej predvolebnej kampane rozprúdili nevídané finančno-zberateľské úsilie. Prezident ich uvoľnením pre verejnosť chcel dokázať bezúhonnosť. Podľa americkej ústavy má každý Američan právo finančne podporiť politickú jednotku, ktorá je jeho srdcu najbližšia. V tomto prípade však problém vznikol z podozrenia, že časť finančnej podpory získanej demokratmi mala cudzí a neznámy pôvod.
Na páskach vidno prezidenta ako si podáva ruky, ba dokonca objíma mužov až notoricky známych mien: Charlesa Trie, no najmä Johna Huanga. Demokrati už stačili časť peňazí od týchto mužov vrátiť späť, keďže pôvod zopár tisícov dolárov zaváňal neznámym pozadím.
Senátor Fred Thompson, ktorý vedie na pôde Kongresu vyšetrovanie, už na začiatku prišiel s tézou o možnosti pokusu čínskej vlády ovplyvniť prostredníctvom Američanov čínskeho pôvodu minuloročný volebný proces v Amerike. Republikáni požiadali ministerku spravodlivosti Janet Renovú, aby na odhalenie záležitosti vymenovala nezávislého vyšetrovateľa. Janet Renová však dospela k presvedčeniu, že sa prezident nedopustil ničoho nelegálneho. Podobne zareagoval aj Clintonov právnik Lanny Davis, ktorý pásky predvádzal novinárom. "Tieto udalosti boli legálne a vhodné." Podľa neho aj predchádzajúci prezidenti robili všetko možné na získanie potrebných peňazí na financovanie volebných kampaní.
Kritici však upozorňujú, že žiaden z prezidentov nezháňal financie takým spôsobom ako práve Bill Clinton. Vyšlo najavo, že zo svojho Oval Office osobne telefonoval vhodným ľuďom, ktorí mohli pomôcť. Ešte viac sa do kampane ponoril viceprezident Al Gore: rovnako použil telefón zo svojho viceprezidentského úradu na získanie peňazí pre stranícke účely. Práve tam niekde leží celý problém. Lenže povestná Clintonova schopnosť doslova sa vylízať z každej (aj najmenšej) ťažkosti dáva za pravdu tým, ktorí tvrdia, že aj tentoraz vyjde bezúhonne. Pásky napokon len potvrdzujú známe fakty, aj keď novinári upozornili, že ku Clintonovi sa skôr dostane boháč čínskeho, indonézskeho alebo thajského pôvodu ako radový Američan. Problém okolo budúceho financovania volebných kampaní i republikánov by mal uviesť do rovnovážnej polohy pripravovaný zákon o finančnej reforme volebných podujatí. Na minulosť potrebujú demokrati zabudnúť...
Autor: MICHAL HAVRAN (Autor je stálym spolupracovníkom SME)
