týždeň vyhodil do vzduchu obrovské, 1700 rokov staré sochy Budhu v Bamijáne.

Tento počin bol vandalizmom a kultúrnou netoleranciou najhrubšieho zrna, a právom ho odsúdili vlády na celom svete vrátane väčšiny moslimských štátov. Celkom zbytočne. Obrovské bamijánske sochy – najvyššia merala 53 metrov – už prestali existovať. Treba však pripomenúť, že najväčšia zachovaná staroveká socha na svete je Veľká sfinga v Egypte. A Egypt je pod moslimskou vládou už 1300 rokov.

Pred moslimami ničili pamiatky kresťania

Všetky moslimské režimy Egypta, ale aj všetky doterajšie moslimské vlády Afganistanu uplynulých tisíc rokov chránili predmoslimské dedičstvo svojich krajín. Talibanskí mulláhovia, ktorí v súčasnosti vládnu krajine, sú fanatickí hlupáci z vidieka, ktorí sa radikalizovali počas dvadsiatich rokov vojny. No tvrdiť, že ich počínanie je typické pre islam, je urážkou cti.

Intolerancia nie je moslimskou chybou, ale ľudskou. Mnoho starovekých archeologických nálezísk bolo zničených, pričom sochám odsekávali hlavy dokonca aj v hrobkách, a nebolo to dielo moslimov. Takto sa správali obrazoboreckí kresťanskí fanatici v posledných storočiach pred moslimským vpádom.

V siedmom a ôsmom storočí ničili kresťanskí náboženskí fanatici sochy a obrazy zobrazujúce ľudí v celej Byzancii. Logika bola rovnaká ako v dnešnom Afganistane: ak robíme presne to, čo od nás Boh žiada, tak sa možno vyhneme tragédiám, barbarským inváziám a morovým epidémiám. Väčšina východného Stredomoria pripadla Arabom ešte skôr, než byzantský cisár Leon III. zakázal uctievanie obrazov Krista a svätých v roku 730. Pod moslimskou nadvládou sa väčšina starovekých pamiatok zachovala neporušená, a to nielen v Egypte, ale aj v Sýrii, Iraku, Iráne a Afganistane.

Ničenie na obranu viery

V kresťanstve aj v islame sú zakorenené predsudky k spodobovaniu ľudskej tváre a postavy, čiastočne následkom spoločných židovských koreňov, čiastočne preto, že vo fázach formovania náboženstva bojovali so staršími náboženstvami, ktoré uctievali vytesané a maľované modly. Obrazoborectvo z času na čas vyplávalo na povrch v histórii oboch náboženstiev. Protestanti odmietli pred štyristo rokmi rímskokatolícke náboženské výtvarné umenie, aby mohli pestovať jednoduchšiu predstavu kresťanstva. Niečo podobné sa udialo, keď puritánski vahhábski reformátori zaviedli v minulom storočí v Saudskej Arábii striedmejšiu formu islamu. To, čoho sme boli svedkami v Afganistane, je ich odnožou.

Nepriatelia minulosti

Vahhábske cirkevné autority horlivo zahladzujú všetky dôkazy o predislamských náboženských praktikách v časti Saudskej Arábie od roku 1820, keď zničili sochy Džu Chalása z 12. storočia. Keď libanonský profesor Kemal Salibí pred desiatmi rokmi vo svojej knihe tvrdil, že niekdajšie židovské dediny v dnešnej severozápadnej Saudskej Arábii boli možno miestom, kde sa odohrávali počiatočné kapitoly Biblie, Arabi okamžite zrovnali staroveké budovy so zemou.

Ich správanie však nie je o nič viac typické pre islam, ako obrazoborci a prenasledovatelia bosoriek pre kresťanstvo. Všetky veľké pomníky minulosti sa skôr či neskôr zničia a ľudské životy sú dôležitejšie ako kusy skál.

Taliban nemal zničiť bamijánske sochy. Určite mu však neušlo, že vyhodenie sôch do povetria sústredilo na ich krajinu viac pozornosti ako roky vojny, vyhasnuté životy alebo prežívanie v beznádejnej biede.

PRE SME – GWYNNE DYER, Londýn

(Autor je publicista a historik)