V Malajzii, Thajsku a Indonézii sme boli v minulých týždňoch a mesiacoch svedkami zhoršenia ekonomickej situácie, čo sa prejavilo v mimoriadnych tlakoch na príslušné národné meny. Tieto boli v minulosti pevne viazané na dolár. V posledných mesiacoch a rokoch sa však americká mena neustále revalvovala, teda sa zvyšoval výmenný kurz dolára voči takmer všetkým ostatným národným menám. Revalvácia však znamená, že sa v zahraničí zdražujú doma vyrobené produkty, čo má za následok zníženie exportu. A toho sme boli svedkami aj v ázijských krajinách. Pokles vývozu má zase na následok deficit obchodnej (a tým vo väčine prípadov aj platobnej) bilancie. A obchodná bilancia, resp. zníženie exportu sa dá vylepšiť buď razantným nárastom produktivity práce (ako sa to už desaťročia deje v krajinách s takzvanou silnou menou, povedzme v Nemecku), alebo jednoducho devalváciou meny (so všetkými jej možnými negatívnymi dôsledkami na mieru inflácie). Spomínané ázijské krajiny napokon vyriešili svoju ekonomickú dilemu odpútaním sa od dolárovej kotvy, čiže devalvovali svoje národné meny. Napríklad kurz thajského bahtu klesol o 40%.

Na tom zarobili slušné peniaze medzinárodne operujúci finančníci. Podobný kúsok chceli uplynulý týždeň zopakovať v Hongkongu. Tamojší dolár je totiž naďalej pevne viazaný na americkú menu. Nápor burzových špekulantov sa (dosiaľ) nevydaril: hongkonská ústredná banka razantne zdvihla úrokovú mieru. Jedine hongkonská burza sa dostala do obrovských turbulencií; iba vo štvrtok klesol hlavný index Hang Seng o 10%. Zatiaľ čo ešte začiatkom roka sa pohyboval na úrovni okolo 18 000 bodov, štvrtkový pád sa zastavil tesne nad psychologicky dôležitou hranicou 10 000 bodov. Hongkonský minicrash stiahol so sebou nadol aj kurzy akcií na všetkých ostatných medzinárodných parketoch. Piatkové oživenie Hang Sengu je podľa mnohých burzových augurov iba predzvesťou ďalších turbulencií, ku ktorým môže dôjsť už tento týždeň.