Ak by mali všetci ligoví futbalisti taký cit na góly a na situácie, v ktorých sa niečo deje, ako to v poslednom čase prezentuje Ľubomír Luhový, asi by sme sa od množstva gólov zbláznili. Opak je však pravdou. Niektorí hráči ak aj vedia situáciu na gól vycítiť, dostanú sa do nej, nemajú ten pravý cit, aby úspešne zakončili. Byť v pravý čas na správnom mieste a ešte aj správne konať, to je vôbec v živote veľké umenie. Ladislav Škorpil, tréner Dunajskej Stredy, dobromyseľne radí, aby sme sa na futbal nepozerali očami premárnených šancí, ale úspešných zákrokov. Napríklad - ak hráč tri razy po sebe trafí zblízka do brankára, nepíšte, že zahodil čisté gólové príležitosti, ale skvelé zákroky brankára zabránil dosiahnutiu gólov. "I tak še dá, i tak še dá." Iný tréner zase rozoberá situácie z pohľadu profesionality. Ak by hráči boli stopercentní profesionáli (a po jednej stránke už u nás dlhšie sú), potom by brankár ako pravý profesionál musel byť na každý zápas tak pripravený, že nepustí ani jednu loptu za chrbát. Obrancovia by zase mali tak dôsledne brániť útočníkov súpera, že by im nemali umožniť ani raz vystreliť. A útočníci, ako praví profesionáli, by mali vedieť majstrovsky oklamať a prekonať obrancov súpera i brankára a z každej situácie streliť gól... Nemysliteľné. Futbal je hra hier. Tak sa to prezentuje v knihách, príručkách, v encyklopédiách. Skutočne je to magická hra, ktorá dokáže zblázniť milióny. Ale pri pozeraní sa na niektoré zápasy, pri všetkej úcte k sile jedného i druhého súpera, to vyzerá tak, že u nás sa niekedy futbal nehrá, ale sa naň hráme. A potom sa dá ťažko plniť prosba Škorpila o to, ako písať o futbale, nehovoriac o profesionalite. Nesmiete vyzdvihovať zo zápasu to negatívne, ale hľadať v ňom to pozitívne, radia neraz tí, ktorým sa nezdá tvrdosť komentárov. Ale stačí potom v niektorých prípadoch uviesť iba výsledok stretnutia?