Charta zaväzuje signatárske krajiny chrániť svojich občanov pred diskrimináciou a zaručiť spravodlivé rozdelenie prírodných zdrojov. Ťiang Ce-min však odmietol prepustenie na slobodu dvoch popredných disidentov Wei Ťing-šenga a Wang Tana, odsúdených na mnohoročné tresty za tzv. protištátnu činnosť či pripojenie čínskeho podpisu pod Chartu OSN, zaručujúcu slobodu prejavu a zhromažďovania. "Ľudia v rôznych krajinách môžu mať rozdielne názory a pochopenie pre chápanie demokracie, vychádzajúce z jej vlastnej národnej situácie," povedal Ťiang a na adresu dvoch zmienených disidentov dodal, že nie sú väznení pre svoje názory či vieru, ale preto, že porušili čínske zákony. Väčšina pozorovateľov hodnotí Ťiangovo vyhlásenie ako ústretový krok a zároveň snahu vylepšiť čínsky imidž v oblasti ľudských práv a slobôd pred osemdňovým turné po USA, ktoré prezident začal včera večer stredoeurópskeho času v havajskom Honolulu. Vrchol jeho cesty pripadne na stredu, keď sa vo Washingtone stretne s Billom Clintonom. Očakáva sa, že americko-čínske vzťahy po nej budú najlepšie od skončenia druhej svetovej vojny. Svojím sobotňajším krokom preukázal Peking vôľu na vylepšenie situácie v oblasti ľudských práv a tiež výrazne pokročil v otázke nešírenia jadrových technológií do krajín, ktoré sú na americkej čiernej listine, predovšetkým do Iránu. Stredobodom rokovania by mali byť globálne bezpečnostné a ekologické problémy a dvojstranné obchodné vzťahy. Čínsky prebytok sa od roku 1983 vyšplhal na 44 miliárd dolárov. Peking by ho rád vyrovnal dovozom vysoko moderných technológií, vrátane nukleárnych. Ľudské práva tiež budú na programe rokovania, ale podľa Clintonových slov nebude mať rokovanie konfrontačný ráz. "Izolovaná Čína je potenciálne omnoho nebezpečnejšia," povedal americký prezident.

Autor: Pre SME - JAN TOBIÁŠ, Hongkong, Agentúra Epicentrum