Barbora Dvořáková sa vo svojej glose "Prečo sa v nitrianskom divadle rozlúčili s úspešným Povrazom s jedným koncom?" (SME z 23. 10. 1997, s. 8) usiluje svojim čitateľom nahovoriť, že stiahnutie tohto titulu z repertoáru Divadla Andreja Bagara (DAB) v Nitre je z umeleckého i prevádzkového hľadiska zvláštnym či nerozumným rozhodnutím, lebo - podľa nej - bola táto "rocková opera" "atraktívne, ale aj výpravné dielo", ktoré by pre neustály a veľký divácky záujem zapĺňalo šesťstomiestne hľadisko nitrianskeho divadla "spoľahlivo... minimálne mesiace". Možno, že ju ovplyvnili výkriky "bravó" na poslednom predstavení, no vedenie divadla pri svojom rozhodovaní nevychádzalo z jednorazového zážitku a zo zákulisných rečí, ale z faktického hodnotenia celého doterajšieho uvádzania Povrazu s jedným koncom. A toto hodnotenie potvrdzuje, že pravda o diváckej atraktivite spomínanej operety je úplne iná. Na jednej strane ide o inscenáciu, ktorej predchádzala najnákladnejšia reklamná kampaň, akú nitrianske divadlo kedy realizovalo - predpokladalo sa totiž, že táto rocková opereta s "hviezdnym" obsadením bude aj v skutočnosti "objavom roka" a zaplní sály - na strane druhej dala verejnosť divadlu jednoznačne najavo, že "mladému tvorivému tímu" sa dielo nevydarilo tak, ako sa malo a - jednoducho povedané - si na Povraz s jedným koncom vstupenky nekupovalo. Za rok a pol sa toto predstavenie hralo iba 18-krát, pričom na prvé predstavenie po premiére 16. 5. 1996 sa voľne kúpilo len 63 vstupeniek, na ďalšie 133, na ďalšie 170, 130, 20, 121, 86, 15, 51, 4, 47, 8 atď. Aj na glosátorku tak glorifikovanú návštevnosť derniéry treba poznamenať, že si na ňu kúpilo vstupenky samo od seba, čiže z osobného záujmu, len 13 osôb. Z tohto pohľadu hra divácky absolútne prepadla a divadlo, aby aspoň ako tak zabránilo jej rýchlemu kolapsu, muselo vynaložiť veľa energie na nábor, na organizované uspokojenie "šesťstomiestnej" kapacity nitrianskeho divadla. Lenže náborové možnosti sa už vyčerpali a niet už dôvodu držať Povraz s jedným koncom umelo na repertoári.
Na záver len toľko: aj vedeniu divadla je ľúto, že inscenáciu, do ktorej všetci vkladali toľko nádejí, a nielen nádejí, muselo stiahnuť (obdobne končia desiatky hier v iných divadlách, lebo je to dôsledok prirodzeného tvorivého procesu), no zároveň si je vedomé toho, že dvanásť divácky navštevovaných inscenácií, ktoré má divadlo v súčasnosti na repertoári, je dostatočný počet a že nič nebráni iným slovenským divadlám, aby pozvali tento mladý tvorivý tím k spolupráci s cieľom uviesť túto hru v novej a azda vydarenejšej podobe opäť do života.
FRANTIŠEK JAVORSKÝ, riaditeľ DAB Nitra
Pozn. autorky: Nemyslím si, že inscenácia, na ktorej kričí publikum bravó, môže absolútne divácky prepadnúť. Či sa predávajú vstupenky, to nie len odrazom diváckeho záujmu, ale aj záujmu samotného divadla o predstavenie a teda vec prevádzky či náboru. Je to bežná divadelná prax. A rovnako ťažko hovoriť o Povraze ako o neúspešnom projekte, keď sa minulý rok ocitol hneď v niekoľkých nomináciách ankety divadelných kritikov a publicistov Dosky. (Bol nominovaný v kategóriách objav roka, scénografia a Michal Dočolomanský za mužský herecký výkon.) Inscenácia sa tak zaradila medzi tri najpozoruhodnejšie predstavenia, ktoré vznikli v sezóne 1995/96 vo všetkých slovenských divadlách.
