Nemajú žiadnu batožinu. Vyzerajú veľmi nervózni. A tvrdia, že sú turisti. Väčšinou ide o mladých mužov – prileteli tureckými aerolíniami z Istanbulu. Pri pasovej kontrole si úradníci štátnej pohraničnej služby OSN berú niektorých na pohovor. Ako turisti nepotrebujú bosnianske víza, ale ak je oprávnené podozrenie, že ich úmysly sú iné, môžu byť vrátení späť tým istým lietadlom, informovala BBC.
V bočnej miestnosti vypočúvajú 21-ročného muža. Na chodbe čakajú ďalší siedmi. Všetci povedali, že sú turisti a potom sa začali nervózne smiať. Britský policajný dôstojník Ian Johnston si povzdychne, že nie je možné kontrolovať každého. „Ak by sme na to mali zdroje, mohli by sme vypočuť doslova 90 percent pasažierov a z nich vrátiť pravdepodobne 100 percent.“
Čísla hovoria za všetko – vlani vstúpilo do Bosny cez dve letiská 50-tisíc migrantov, o 28-tisícoch sa dnes nič nevie a zrejme sa dostali cez Chorvátsko na Západ. Trasa je taká známa, že je to až na smiech. Bosna má 400 hraničných priechodov – len štyri sú však strážené.
Pred letiskom už stoja v rade taxíky. „Vezmem. Odveziem. Hotovo. Ako sa dostanú ďalej, neviem,“ hovorí taxikár. „Každý však vie, že idú cez hranice. Miznú. Prídu sem a zajtra už nie sú v Bosne.“
Úradníci misie OSN v Sarajeve nemajú pochybnosti, čo môže zastaviť tento tok ľudského nákladu. „Peniaze. Obyčajné prachy,“ hovorí Geoffrey Beaumont, ktorý má na starosti obnovu hraničnej kontroly. Tá má zatiaľ málo mužov, málo sily, a najmä málo financií. „Som silne presvedčený, že štátna pohraničná služba je jediná organizácia, ktorá môže efektívne zasiahnuť. A ak to neurobí, ak to neurobí Európa, je mi ľúto, ale imigrační úradníci, keď niet nikoho, kto by zelenú hranicu uzavrel, podľa mňa veľa nedosiahnu.“
A na letisku zatiaľ pristáva ďalšie lietadlo. (bj)
