MONDORF-LES-BAINS (ČTK) - Postoj Európskej únie k Turecku sa stal opäť kľúčovou otázkou ovplyvňujúcou proces jej rozšírenia. Ministri zahraničia "pätnástky" sa na neformálnej schôdzke v luxemburských kúpeľoch Mondorf-les-Bains nedohodli, koľko krajín sa má zúčastniť na Európskej konferencii a aké témy budú na jej programe, pretože nie sú zajedno, či na ne pozvať Turecko. Táto Európska konferencia sa má stať jedným z pilierov rozširovacieho procesu, ukážkou jeho "globálnosti" a nediskriminačnej povahy. Bude združovať raz do roka šéfov štátov a vlád členských a pridružených krajín, viackrát potom ministrov zahraničných vecí.

Väčšina členov EÚ sa domnieva, že Turecko má právo sa na nej zúčastniť ako riadny - a najstarší - kandidát, hoci jeho vstup do únie prichádza do úvahy až vo vzdialenej budúcnosti. Túto argumentáciu odmieta Grécko, tradičný rival v oblasti Egejského mora a z vnútropolitických dôvodov tiež Nemecko. Ako alternatívu Nemecko navrhuje rozšíriť konferenciu tiež na krajiny Európskeho hospodárskeho priestoru (Švajčiarsko, Nórsko, Island, Lichtenštajnsko). Tento nápad má len minimálnu podporu. Účasť Turecka na Európskej konferencii jednoznačne podporujú Francúzsko a Taliansko. Veľa krajín sa však pripája ku kritike hanebnej bilancie Turecka v oblasti ľudských práv a jeho neschopnosti priblížiť sa kodanským politickým kritériám na začatie vstupných rozhovorov. Z toho vychádzal i negatívny posudok na Turecko, spracovaný Európskou komisiou v roku 1989. Protiargumentácia spočíva v zdôrazňovaní blahodarného vplyvu únie na Turecko - pokiaľ ho EÚ "pritiahne", zreálni vidinu prijatia, podnieti dodatočné úsilie tureckých úradov o naplnenie podmienok budúceho členstva, hlavne demokratizácie pomerov v krajine. Hlavným dôvodom nadbiehania Turecku je však obava o osud celého procesu rozšírenia - pokiaľ Turecko znemožní členstvo gréckej časti Cypru a popudí tak Grécko, môže sa tento proces začať rúcať ako kocky domina.