V čase, keď na Slovensku pomaly nebolo scény, ktorá by nesiahla po muzikáli, SND najdlhšie otáľalo. Zrejme uvedomujúc si, že prívlastok prvej scény je zaväzujúci a nebolo by dobré byť iba jedným z radu, starostlivo zvažovalo výber vhodného titulu. Naozaj, Malá nočná hudba, ktorej premiéra bola v DPOH tento víkend, je čímsi iným, než sme pri muzikáli bežne zvyknutí. Žiadne chytľavé hity, záverečné krvavé drámy, dym, para a rozblikané svetlá. Režisér Peter Mikulík s dramaturgičkou Darinou Porubjakovou siahli po diele inšpirovanom filmom Ingmara Bergmana, z čoho jasne plynie, že skvelý herecký potenciál, v činohre doslova naakumulovaný, má v tomto predstavení v prvom rade čo hrať. Jednotliví hrdinovia nie sú prvoplánové postavy a vzťahy sa nekončia povinným happy endom či naopak drámou. Naopak, sú to bergmanovskí hrdinovia - komplikovaní, nejednoznační, vášniví, neverní a najmä pravdiví. Chlap hľadajúci mladosť v náručí mladej ženy, smiešny a dojemný vo svojom pobláznení (Marián Slovák a Štefan Bučko). Osemnásťročná panenská manželka (Soňa Norisová, Alena Antalová, Lucia Lužinská), ktorej lichotí manželova túžba, očaruje ju prepych vyplývajúci z jeho postavenia, no najmä je nadšená hrou na spasiteľku. Slová "chudáčik Frederik" však úplne ináč znejú, keď ich vysloví Desirée Armfeldová (Kamila Magálová a Zdena Studenková). Žena, ktorá má zdanlivo všetko. Slávu, bohatstvo a v posteli mladých milencov. No hoci to nerada priznáva, už jej prekáža, že často majú rozum ako hrášok. Desirée je rafinovaná, vie intrigovať a narábať so zbraňou menom sex. No v piesni Tí klauni sme my je odzbrojujúco úprimná. Zrazu prestáva hrať rolu vášnivej nebezpečnej divy a stojí tu síce stále krásna, ale už starnúca žena. Pozná už cenu pravej lásky, keď muž a žena sú si oporou. Spoľahlivo ju rozlíši od poblúznenia a pre ňu sa nechá ponižovať omámeným Frederikom, ktorému to všetko ťažšie dochádza. Ale aby som nezostala len pri príbehu. V Malej nočnej hudbe je aj čo SPIEVAŤ. Piesne, ktoré dajú zabrať aj školeným spevákom. Veď aj "vypomáhajú" kolegovia z opery preberajúci rolu až antického chóru. Prekrásnym spevom v rytme nádherných melódií glosujú dej, pripomínajú minulosť. Všetci herci s nimi obdivuhodne držia krok a s ľahkosťou zvládajú náročné hudobné party. Navyše, do svojich hudobno-dramatických rolí dokážu dostať aj humor a pritom všetkom si udržať gracióznosť podčiarknutú nádhernými kostýmami Milana Čorbu a noblesnou scénou Jána Zavarského. Všetci členovia činohry demonštrujú, že sú naslovovzatými profesionálmi. Rovnako hosťujúci Marián Slovák, ktorý len potvrdil, že patrí medzi najmuzikálnejších slovenských hercov. Na práci režiséra Petra Mikulíka je sympatické, že ponúkol príležitosť mnohým mladým talentom, často ešte len poslucháčom školy. Hereckými a speváckymi dispozíciami si diváka získajú najmä "Štepkove dievčatá", Monika Hilmerová, Soňa Norisová a Helena Krajčiová (VŠMU) známe doteraz najmä z Radošinského naivného divadla. Jednoducho, v Malej nočnej hudbe si Činohra SND postavila latku vysoko. Nepodliezla. A pokiaľ Zdena Studenková vraví, že predstavenie je pre ňu ako secesný šperk, ja len dodávam, že majstrovsky cizelovaný.